Prvý slovenský hymnológ
V sobotu 26. januára
uplynie už 165 rokov od
narodenia Jána Mocka,
cirkevného a literárneho
historika. Jeho bádateľské
zásluhy mu pripísali k
menu tiež jedinečný prívlastok
„prvý slovenský
hymnológ.“
Študoval v Modre, Banskej
Bystrici, teológiu s pomocou
Jozefa Miloslava Hurbana v
Bratislave i v zahraničí – v Rostocku
a Erlangene.
Po skončení školy pôsobil
krátko ako vychovávateľ v
šľachtickej rodine v Maďarsku.
Kňazskú dráhu začínal v Starej
Turej a v Čáčove, kde bol medzi
rokmi 1876-1904 evanjelickým
farárom, (1879-1899) konseniorom
a (1899-1902) seniorom
nitrianskeho seniorátu.
Priekopnícke dielo Ján
Mocko vykonal štúdiom duchovných
piesní.
Z hľadiska celoslovenského
mal výnimočné bádateľské
zásluhy pri štúdiu staršej
slovenskej literatúry. Objavil
vzácne rukopisné pamiatky
zo 16. a 17. storočia – Turolúcky
kancionál a Senický kancionál.
Roku 1895 sa zaslúžil o
znovuvydanie Cithary sanctorum,
kancionálu Juraja Tranovského
a bol spoluzakladateľom
aj členom výboru spolku
Tranoscius v Liptovskom
Mikuláši.
Celoživotným dielom Jána
Mocka je História posvätnej
piesne slovenskej a história
kancionálu. Objav kancionálov
totiž pomohol „očistiť“
meno Jána Kollára, ktorý do
Národných spievaniek z rok
1834 zaradil aj historické spevy,
niektorými maďarskými a
českými literárnymi historikmi
označované ako podvrhy
v snahe zvýšiť národné sebavedomie
v časoch národného
obrodenia.
Oporou v národnobuditeľskej
práci bola pre Jána Mocka
v období najtvrdšej maďarizácie
manželka Oľga, dcéra Andreja
Sládkoviča, zakladajúca
a dlhoročná členka výboru
Živeny, i sama aktívna poetka
(1843-1918), ktorá manžela
prežila o 7 rokov a sú obaja pochovaní
na cintoríne v Senici,
pri múre neďaleko vstupu do
senickej Spojenej školy.
MILAN SOUKUP
Matej Hések – spisovateľ
a regionálny historik
Pred 30 rokmi 26. januára
1973 v Skalici zomrel
kňaz, stredoškolský
profesor, náboženský
spisovateľ, prekladateľ a
regionálny historik Matej
Hések, rodák z Kútov
(23. februára 1889).
Na Záhorí je známy aj ako
autor monografie „Kúty - archeologický,
historický, etnografický
obraz od najstarších
čias do roku 1918,“ hlavného
prameňom pre spracovanie
novej monografie „Kúty“ vydanej
roku 2005.
Pri štúdiu bol mecénom
Mateja Héseka pezinský kňaz
Štefan Palkovič. Ročne zaňho
platil 100 zlatých. Matej Hések
študoval teológiu v Ostrihome,
dva roky občianske
právo v Budapešti, a teológiu
doštudoval v Insbrucku, kde
bol vysvätený za kňaza. Primície
mal v Kútoch 2. augusta
1914, a primičným kazateľom
mu vtedy bol neskorší košický
biskup, gbelský rodák Jozef
Čársky.
Zo slovenského kňaza v Banskej
Štiavnici sa po doktoráte
z teológie stal z Mateja Héseka
nakrátko aj poľný kurát – duchovný
v armáde v dolnozemskom
Novo Sade. Po skončení
prvej svetovej vojny bol kaplán
v Holíči a od 1. decembra 1918
do roku 1946 stredoškolským
profesorom náboženstva na
skalickom gymnáziu. Učil
tam náboženstvo, slovenčinu,
latinčinu, nemčinu i filozofiu.
Po predčasnom penzionovaní
v októbri 1946 do septembra
1950 (do rozpustenia kláštora)
bol duchovným správcom
kláštora milosrdných bratov v
Bratislave. Vtedy sa na podnet
historika Juraja Hodála intenzívne
venoval tiež štúdium
histórie rodnej obce Kúty ku
ktorej sústredil množstvo archívneho
i etnografického
materiálu. Na sklonku života
žil u svojho synovca Jána
Klindu v Kútoch. Štyri roky bol
aj duchovným v Lopašove.
Literárne publikoval v Katolíckych
novinách, Svätej
rodine, v Orle Tatránskom,
náboženskú literatúru prekladal
z nemčiny a maďarčiny.
Pochovaný je na kútskom cintoríne.
Roku 2006 udelili Matejovi
Hésekovi in memoriam
čestné občianstvo jeho rodnej
obceKúty.
(MS)
