Nová pýcha obce – kultúrny
dom
Mať v obci kultúrny dom je
vec prepotrebná. Kultúrne a
spoločenské podujatia spestrujú
život a sú dnes medzi obyvateľmi
väčšinou žiadané. Pernek už
svoj kultúrny stánok má. Vďaka
prostriedkom z eurofondov tam
pred dvomi rokmi na nespoznanie
zrekonštruovali 40 ročnú
budovu poľnohospodárskeho
družstva. Dnes je z nej objekt pre
kultúru akoby šitý na mieru.
„Po druhýkrát sme v našom
novom kultúrnom dome
usporiadali martinskú hodovú
zábavu,“ spomína starosta
František Bokes skúsenosti s
novou budovou. „Zorganizovali
sme aj mikulášsky večierok
pre deti, obohatený bol o vystúpenie
kúzelníka. Nechýbalo
ani predvianočné posedenie
pre dôchodcov a silvestrovskú
zábavu tam robili naši hasiči.“
Starosta, ktorý je vo funkcii
už štvrté volebné obdobie, považuje
nadobudnutie priestorov
pre kultúru za dôležitý krok.
„Situácia sa s minulosťou nedá
ani porovnať. Ľuďom sa páči, že
konečne máme v obci priestory
pre kultúrne a spoločenské vyžitie.“
Svoje si však pýta prevádzka
objektu. Snažia sa ju financovať
rôznymi spôsobmi. Napríklad v
minulom roku na tri týždne objekt
prenajali firme usporadúvajúcej
prezentácie výrobkov.
Koncom januára by sa tam tieto
aktivity mali znovu opakovať.
Obec tak získava potrebné financie
na celoročnú prevádzku
objektu a taktiež mierny zisk.
V budove poskytuje služby aj
kaderníctvo, ďalšie voľné priestory
chce samospráva rovnako
prenajímať.
Funkcia starostu mnoho dá,
ale aj zoberie
Františkovi Bokesovi sme
položili aj otázku, v čom vidí
pozitíva a v čom negatíva tejto
práce. „Pokiaľ sa pre obec
podarí niečo získať, človeka
to teší, že za mnou a prácou
zastupiteľstva čosi trvalé v tej
dedine zostane. Napríklad teraz
kultúrny dom či územný plán.
Nedávno sa nám podarilo získať
financie aj na výmenu okien a
vchodových dverí na obecnom
úrade. Dotácia to z väčšej časti
pokryla a v budúcnosti zrejme
ušetríme na výdavkoch za
vykurovanie. Niektoré veci sú
naopak problémové. Napríklad
nedávno Silvester a petardy.
Niektorým ľuďom to priveľmi
prekáža. Isté veci sa jednoducho
nedajú riešiť k spokojnosti
všetkých.“ A ako vníma jeho
funkciu rodina? „Rodina si už
zvykla, že sa úradníctvu venujem
viacej, čo je potom na úkor
domácnosti. Človek sa však
musí vedieť prispôsobiť, ten
rytmus má svoje výhody aj nevýhody.“
Starý problém – motorkári
To, že si už dlhé roky motorkári
dávajú cez víkend zraz na Pezinskej
Babe, je známe. Už
menej známym faktom je ale
nespokojnosť obyvateľov Perneka,
ktorí, len čo sa trochu
oteplí, musia pravidelne znášať
ich hlučné a najmä rýchle prejazdy
dedinou. Sú to mnohokrát
aj zahraniční občania, ktorí si v
Rakúsku istotne nemôžu dovoliť
podobné aktivity ako je napríklad
rýchlostná súťaž - jazda do
vrchu v riadnej premávke.
„Motorkári tu otravujú ľuďom
život, pretože oni už aj
pri prejazde cez dedinu nerešpektujú
maximálnu povolenú
rýchlosť. Je to aj hlučné. Bývam
pri ceste a mnohokrát si pripadám,
ako keby som bol divákom
na veľkom okruhu v Brne. Neuvedomujú
si, že môžu na cestu
vybehnúť decká, psy, za zákrutou
môžu ísť po ceste starí
ľudia, ktorí nevedia tak rýchlo
prejsť. Polícia by jednoznačne
mala na to prísnejšie dohliadať.
Občania sa o svoje deti prirodzené
strachujú,“ spomenul
starosta.
Zimnú údržbu musia zvládať
Čo sa týka zimnej údržby, Pernek
je trochu špecifická obec.
Podľa nadmorskej výšky je v
malackom okrese najvyššie
položenou obcou, čo sa odráža
aj v zimnom období. Snehová
pokrývka vydrží dlhšie a majú
aj častejšie poľadovicu. „Aj teraz
nedávno sme mali snehovú
pokrývku, pričom v blízkom Jablonovom
snehu nebolo. Miestne
komunikácie udržiavame
prejazdné pomocou vlastnej
techniky, máme určeného
stáleho pracovníka, takže problémy
sa nevyskytujú. Samozrejme,
nie vždy sa dá všetko
optimálne zariadiť, občas sa
jednoducho nestíha,“ vraví zo
skúsenosti starosta Bokes.
Plány sa stávajú realitou
„Vodovodnú sieť už potrebujeme
ako soľ,“ hovorí starosta
Bokes. „Aj ostatné leto sme
mali dosť dramatické kvôli
nedostatku pitnej vody. Ľuďom
totiž povysychali studne, museli
sme zabezpečiť rozvoz vody.
Máme tu za obcou jeden hojne
využívaný prameň, na ktorý sa
vždy spoliehame, no dokonca aj
ten bol už takmer vyschnutý.
Následne sme požiadali o
dodatočnú dotáciu na vykrytie
výdavkov, vďaka čomu sme dostali
vyše milión korún z Environmentálneho
fondu.“
Výstavba vodovodu medzi
prioritami figuruje na prvom
mieste. Prebieha už od roku
2000. V poslednom čase podľa
tvrdenia starostu v stavbe dosť
pokročili. Momentálne sa už
vykonávajú administratívne
úkony, ktoré budú viesť ku kolaudácii
prvej časti vodovodnej
siete. To sa dá očakávať v jarných
mesiacoch, po čom by sa
už ľudia mohli začať pripájať.
„Systém je natlakovaný, a čo
je najdôležitejšie, čerpacia stanica
a vodojem sú už hotové,“
vraví starosta. „Mierne zdržanie
máme kvôli materiálom.
Bolo potrebné zakúpiť nerezové
prevedenie, čo sa prejavilo aj na
vyššej cene. Je to však za nami,
teraz sa robia skúšky tesnosti,
na jar by sme to chceli spustiť.“
Vodovodná sieť pokryje zatiaľ
len zhruba tridsať percent
územia obce. Samospráva má
eminentný záujem na pokračovaní
jej budovania. Aj v tomto
roku podali žiadosť o dotáciu
z Environmentálneho fondu.
„Pevne dúfam, že ju získame.
Chcem byť optimista,“ spomenul
František Bokes a na záver k
téme dodal: „Kanalizácia a čistiareň
odpadových vôd je ďalšia
oblasť, ktorej je potrebné venovať
pozornosť. Projekčne sme
pripravení. Uvidíme však, či
bude možné na túto oblasť zohnať
prostriedky z európskych
fondov.“
MAREK BRNA
