Štvrtok, 6. október, 2022 | Meniny má Natália

Skalická Olympia bola srdcovkou

„Každý, kto nosí v srdci katedrálu, ktorú chce postaviť, je v tej chvíli víťazom,“ túto myšlienku vyslovil geniálny francúzsky spisovateľ, autor slávneho Malého princa Antoine de Saint – Exupéry a vôbec sa ňou zrejme nechcel dotknúť víťazstiev tak č

Ja si však práve týmto citátom
pomôžem hneď na úvod môjho
písania, v ktorom víťazstvá dokážu
mať rôznu príchuť, no
pravdou je, že to víťazstvo postavené
na vlastných pilieroch
nadšenia robiť pre iných a odovzdať
svoje ja pre iných, určite
tým víťazstvom najvyšších kvalít
je. Nebola by tu Olympia, keby
tu nebol pán učiteľ. Nebol by
skalický atletický klub AC
Olympia, keby tu nebolo zanietenie
a poctivá práca pána učiteľa,
pána trénera Juraja Zapletala.
No dnes, po 35 rokoch Olympia
skončila.
Keď mi to pán učiteľ prišiel
ako bývalej atlétke povedať, v
srdci mi zavládla úzkosť. Pozrela
som sa mu s nádejou do očí hľadajúc
jeho plamienky nadšenia s
akými atletiku robil a vždy miloval
a doslova sa pre ňu zdravo
obetoval. Myslím, že v Skalici
rovnakého zanietenca nenájdete.
Bol u jej zrode a tridsaťpäť rokov
sa jej deň čo deň venoval.
Spočiatku aj chlapcom atlétom,
potom prevažne atlétkam, lebo
Olympia sa stala dievčenskou
baštou. Olympia viedla statočný
a plnohodnotný život. V jej srdci
zostáva nekonečno nádherných
spomienok a zážitkov, športové
boje i víťazstvá, slzičky radosti i
sklamania, malých nezdarov i
veľkých triumfov, ale hlavne, a
to mi potvrdia určite všetci tí,
ktorých sa obetavá ruka pána
učiteľa dotkla, zostala v každom
z nás určitá charakterová črta,
ktorú spoznáte zoči voči práve v
športe číslo jeden. Atletika je
kráľovná a nič nedáva zadarmo,
je neúprosne presná a prísna.
Atletika je prekrásna kráľovná,
lebo vlastnosti ako pevná vôľa,
trpezlivosť, disciplína, odhodlanie
a poctivosť formuje ako máloktorý
iný šport. Atletika vo
svojej jednoduchosti je fér a je
základom pre všetky ostatné
športy, ona je a zostane zdatnou
kráľovnou.
„Po tridsiatich piatich rokoch
činnosti prestal existovať atletický
klub Olympia Skalica. Ako
jeden zo zakladateľov a jediný z
nich, ktorý „prežil“ až do súčasnosti
si dovoľujem o tom informovať
najmä bývalé atlétky,
prípadne priaznivcov mládežníckeho
športu“, začal svoje
rozprávanie pán Juraj Zapletal.
Veru, tridsaťpäť rokov, to už je
poriadna dávka dní – tréningov,
pretekov, sústredení, priateľských
posedení...
„Dôvodov ukončenia môjho
viacročného snaženia na úseku
dievčenskej atletiky bolo viac,
ale najhlavnejším je skutočnosť,
že niet ochotných dievčat aspoň
trochu systematicky športovať.
Aj toto je dôsledok „modernej“
doby, veď sa stačí spýtať učiteľov
telesnej výchovy na základných
a najmä na stredných školách.
Napriek nezdravému stravovaniu
(hranolky, chipsy, čokolády
...) väčšina mladých,
najmä dievčat, odmieta telesnú
aktivitu. Pri telesnej nadváhe si
radšej „naordinuje“ hladovku.
To znamená, že športovanie sa
stalo nemoderným, viac menej
zbytočným.“
Ja osobne si pamätám éru
krásnej mladosti. Od štvrtej
triedy som sa začala venovať atletike
a bola to jednoducho skvelá
vec. Aj keď som snáď mala
mierny náskok už len tým faktom,
že moji rodičia k športu
inklinujú a otec dodnes aktívne
predáva svoje futbalové znalosti
a umenie deťom, predsa si myslím,
že každé to dievča, čo rukami
J. Zapletala prešlo, si odnieslo
kusisko srdečnosti. Boli
sme obletované a aj napriek tomu,
že sme súťažili, pretekali,
chceli byť najlepšie, pán učiteľ
nás motivoval aj do života a
ukazoval aj iné dôležité hodnoty.
Spoznávali sme rôzne mestá
a on ako zemepisár bol tým najlepším
sprievodcom. Vštepoval
nám lásku k Slovensku bez
akýchkoľvek fráz a nadutej
múdrosti, veľa sme toho videli z
histórie i z prírody. Každé sústredenie
malo náboj a šťavu.
Netrénovali sme len svaly, či telo,
ale aj myseľ. Dodnes nezabudnem
na vedomostné športové
kvízy vymýšľané s toľkou originálnosťou.
Dodnes nezabudnem
koľko sme sa nasmiali a
navymýšľali na pretekoch, tréningoch
či sústredeniach. Zo
všetkých tých udalostí máme aj
fotografie, pán učiteľ všetko
zvečňoval a zaznamenával aj do
kroniky. Všetko je zaznamenané
a pekne archivované. Navštívili
sme veľké podujatia európskych
a svetových atletických hviezd,
boli sme v blízkosti svojich atletických
vzorov, chodili sme na
medzinárodný míting Pravda
Televízia Slovnaft či na Európske
poháre družstiev. Videli sme
Sergeja Bubku skočiť prvýkrát
svetový rekord s hodnotou šesť
metrov, bolo to v Bratislave, mali
sme podpisy slávnych a oni s
nami ochotne komunikovali.
Prežívali sme aktívne svoju pubertu,
prežívali sme svoju športovú
mladosť a učili sme sa
spoznávať najdôležitejší dar života,
silu priateľstva a porozumenia.
Už aj preto, že sama som
sa vydala popri profesionálnemu
povolaniu aj na atletickú
trénerskú dráhu a od osemnástich
rokoch sama som trénerkou,
dokážem doceniť to veľké
úsilie, zanietenie a tú dobrú vôľu,
čo pán učiteľ do atletiky i nás
všetkých, jeho atletické „žubrienky“
vkladal. Tú zodpovednosť
sme si v tom veku jednoducho
nedokázali uvedomiť, to
som si uvedomila aj ja až mojím
vlastným trénovaním v pozícii
trénera a vychovávateľa tých,
ktorých trénujete a majú ku
vám dôveru. Buďte si istí, že to
nie je ľahké a že to chce veľkú
dávku taktu, trpezlivosti, nadšenia
a veľkú mieru aj erudovanosti
a schopností. Dovolím si
tvrdiť, že pán učiteľ to všetko
pre nás mal a zasial do nás semiačka,
ktoré sa hoci v každej z
nás ujali inak, ale všetky bez pochýb
určite radi spomíname na
tie prekrásne atletické chvíle s
Olympiou. Nie všetky atlétky
dosiahli tie méty najvyššie, najcennejšie
kovy, nie všetky boli
šampiónky, ale vždy, aspoň ešte
v mojej dobe to bola partia, kolektív,
ktorý sa pravidelne stretával
a aj tú tréningovú lopotu si
užíval s radosťou. Bola aj silná
konkurencia, bolo aj treba zaťať
zuby a robiť naviac, aby ste sa
presadili, či dostali do zostavy
na preteky. V dnešných časoch
je už všetko úplne inak. „Toľko
sklamania a poníženia ako v posledných
rokoch som nezažil za
celý predchádzajúci život. Veď
odchádzať na tréning s pocitom
zbytočnosti (často trénovali dve,
tri dievčatá), respektíve tŕpnuť,
koľko atlétok bude ochotných
cestovať na preteky, na to jednoducho
nie sú vhodné žiadne
slová. Takže poriadne znechutený,
so smútkom v duši, končí
moja tridsaťpäťročná srdcová
záležitosť. Takže končia takmer
všetky plány Olympie do budúcna.
Veď mnohé dievčatá
končia s atletikou už v siedmej
či ôsmej triede. Momentálne
nemáme na škole ani jedinú atlétku
v deviatom ročníku“,
smutne skonštatoval J. Zapletal.
Takéto smutné slová ma chytali
za srdce a hľadala som nitku,
aby sme sa predsa len pozreli na
to všetko pekné, čo Olympia na
svet priniesla a pán učiteľ úprimne
zhodnotil:. „Napriek tomu,
že atletika nikdy nebola v
našich zemepisných šírkach
veľmi populárna, hoci je lacným,
nenáročným a všestranným
športom, odviedli sme za to
dlhé obdobie kus poctivej práce
a mali sme aj celkom slušné výsledky.
Členkami Olympie boli
dievčatá ročníka 1959 – 1993. A
neboli to iba Skaličanky, ale aj
dievčatá zo širokého okolia (Holíč,
Gbely, Radošovce, Kúty, Senica,
Borský Mikuláš, Myjava,
Cerová, Brezová pod Bradlom
...). Zaregistrovaných bolo vyše
400 atlétok v kategórii mladšieho
a staršieho žiactva, v niektorých
rokoch aj dorastu. Ak pripočítame
prípravku a dievčatá v
rámci hosťovania, mohli by sme
prísť k číslu 500. Vzhľadom na
to, že atletika je predovšetkým
individuálny šport a Skalica patrí
medzi menšie mestá, je to celkom
solídny počet športujúcej
mládeže.“
Olympia vznikla 27. decembra
1972 pri bývalom Dome pionierov
a mládeže v Skalici. Od
roku 1982 vyvíjala svoju činnosť
pri Základnej škole Vajanského,
kde bolo v roku 1985 založené
školské športové stredisko. Na
Majstrovstvách Slovenska staršieho
žiactva a dorastu 37 dievčat
získalo 87 medailí, z toho 26
zlatých. Na Majstrovstvách Československa
Miriam Tomšejová
v roku 1980 získala prvé miesto v
hode oštepom a v roku 1981 v
rovnakej disciplíne tretie miesto.
Gabriela Sedláková v roku
1983 v behu na 800 metrov získala
vonku striebro a v hale bronz.
Miroslava Bučková v roku 1978
obsadila v hode oštepom tretie
miesto a Tatiana Stará v roku
1979 získala bronz v skoku do
diaľky. Po odchode z Olympie
niektoré atlétky pokračovali na
športových školách (v kategórii
juniorov a dospelých), niektoré s
vynikajúcimi výkonmi. Gabriela
Sedláková bola reprezentantkou
Československa, v behu na 800
metrov sa stala juniorskou Majsterkou
Európy a bola strieborná
na halových Majstrovstvách
sveta dospelých. Lenka
Řiháková bola reprezentantkou
Slovenska v skoku do výšky, obsadila
tretie miesto na Majstrovstvách
sveta juniorov. Elena
Orlíková bola slovenskou reprezentantkou
vo vrhu guľou.
„Škoda, že aspoň tie najtalentovanejšie
nepokračovali v aktívnej
činnosti, zrejme si svoj ďalší
život predstavovali trochu
inak“, povzdychol si pán tréner
Juraj Zapletal. V súťaži družstiev
sa v roku 1975 stali dorastenky
Majsterkami Slovenska, staršie
žiačky v roku 1982 získali striebro
a rovnaký kov dorastenky v
roku 1980. V roku 1976 sa družstvo
dorasteniek tešilo z bronzu
na Majstrovstvách Slovenska.
Atlétky Olympie boli členkami
školského družstva, ktoré získali
umiestnenia v rámci Slovenska.
V roku 1982 dievčatá zo Základnej
školy Mallého a v roku 1985
zo Základnej školy Vajanského
sa stali Majsterkami Slovenska.
Bronz v súťaži družstiev dievčatá
Základnej školy Vajanského
získali v rokoch 1991 a 1997.
„Medzi úspechy našej činnosti
možno zaradiť aj organizáciu
tréningových sústredení. Od roku
1974 ich bolo 57 – každoročne,
okrem roku 2004, kedy sa nekonalo
pre nezáujem detí. Vo väčšine
rokov cez jarné i letné prázdniny.
Poriadali sme aj niekoľko
mládežníckych mítingov (napríklad
Šprintérsky trojboj – jedenásť
ročníkov, Athletic triathlon
– pätnásť ročníkov, viacboj
k MDD – deväť ročníkov, lenže
vôbec neláka poriadateľov ani
pretekárov kvalita atletickej
dráhy na mestskom štadióne.
Nemotivuje ani celková situácia
v mládežníckej atletike. Ako
môžeme konkurovať kolektívom
zo športových škôl, kde
trénujú prakticky denne, keď
naše dievčatá (aj tie najzodpovednejšie)
trénujú v priemere
jeden až dvakrát do týždňa? No a
najviac mrzí skutočnosť, že talentované
dieťa končí so športom
napríklad preto, že sa jej
nechce ráno vstávať na preteky.
A to je asi desaťkrát za rok, autobus
odchádza zvyčajne o siedmej
hodine. Za socializmu sme
cestovali vlakom, odchod zo
Skalice pár minút po šiestej hodine,
do Nových Zámkov o 4,10
hodine a dievčatá chodili“, bilancuje
pán tréner. Nuž veru, veľa
vecí bývalo iných, dnešná doba
prináša svoje úskalia a športu
sa to bohužiaľ nevyhýba tiež. Vo
mne odjakživa rezonuje hlbšia
myšlienka športu ako len samotného
súťaženia a honba za
víťazstvami, myšlienka športovania
ako taká. A domnievam
sa, že práve skalická atletika bola
takým krôčikom, stupienkom,
v ktorom sa dá ten pravý
význam a poslanie športu v jeho
kráse objaviť. Nielen pre súťaženie
v mladých rokoch, ale perspektívne
do budúcna ako prevenciu,
ako otužovanie tela i ducha,
ako vybudovanie si základu,
aby sme potom až sme starší,
boli fit a plní elánu.
„Čo ďalej?“, zamýšľa sa a uvažuje
gestor a hnacia sila atletickej
Olympie Juraj Zapletal: „Hoci
môj entuziazmus aj optimizmus
v rámci atletiky do veľkej
miery ochabli, nechcel by som z
atletiky odísť úplne. Je dosť ťažké
byť nepotrebným. Takže prvým
krokom bola dohoda s vedením
Atletického športového
klubu Skalica. Zostávajúce dievčatá,
ak budú mať záujem, prestúpia
do AŠK a som ochotný sa
im venovať. Je otázne, či vytvoria
konkurencie schopné družstvo.
Takže zánikom Olympie
nekončí skalická dievčenská atletika
– zatiaľ. Možno sa „zobudia“
niektoré dievčatá zo Základnej
školy Vajanského, aby
vytvorili kolektív do súťaže
škôl. Po dohode s riaditeľom
školy plánujeme udržať školské
športové stredisko, veď mladších
žiačok je pomerne dosť a
možno budú ochotné športovať
aspoň do ukončenia povinnej
školskej dochádzky. Možno budeme
pokračovať v poriadaní
skokanského mítingu „Skalická
latka“, ktorý má za sebou už 30
ročníkov. Chcel by som sa úprimne
poďakovať všetkým bývalým
funkcionárom, najmä bývalému
predsedovi Mariánovi
Súkupovi, trénerkám Zalubilovej,
Dúbravovej, Šubínovej a
taktiež všetkým organizáciám a
súkromníkom, ktorí Olympii
rôznymi spôsobmi pomáhali. A
bolo ich počas môjho štyridsaťtri
ročného pôsobenia v atletickom
hnutí skutočne dosť.“ Takto
sa vyznal tréner Juraj Zapletal.
Ďakujem Vám pán učiteľ, ďakujem
Vám pán tréner a to nielen
za seba, ale aj ostatné atlétky,
ďakujem Vám, urobili ste veľa
dobrého. A tie semiačka, čo
ste zasiali, majú svoje ovocie,
Olympia je vystavená katedrála,
ktorá dýcha v srdci každého, kto
prijal jej poslanie.
MONIKAKUSNIEROVÁ

Najčítanejšie na My Záhorie

Inzercia - Tlačové správy

  1. Slováci a peniaze: Na čo sporíme a koľko investujeme?
  2. 8 najčastejších problémov ústnej dutiny a zubov
  3. Nakúpte pre seba aj pre ľudí, ktorí potrebujú pomoc
  4. Digitálne predplatné SME.sk so zľavou až -52%
  5. Certifikované vzdelávanie pomáha firmám v rozvoji zamestnancov
  6. Putinovi hackeri, biznis s krytmi a špekulácie s energiami
  7. Hasič vyrába knedle. Denne ich uvarí tisíc a má vypredané
  8. V Žiline projektujú železnice pre Londýn, Austráliu i Čínu
  1. 8 najčastejších problémov ústnej dutiny a zubov
  2. Nakúpte pre seba aj pre ľudí, ktorí potrebujú pomoc
  3. Riešenie Atosu zachraňuje životy
  4. Nechajte sa zelektrizovať!
  5. Certifikované vzdelávanie pomáha firmám v rozvoji zamestnancov
  6. Putinovi hackeri, biznis s krytmi a špekulácie s energiami
  7. Digitálne predplatné SME.sk so zľavou až -52%
  8. Nivy oslávili prvé narodeniny a takmer 13 miliónov návštevníkov
  1. Hasič vyrába knedle. Denne ich uvarí tisíc a má vypredané 19 263
  2. Digitálne predplatné SME.sk so zľavou až -52% 7 583
  3. Notebook s dvomi obrazovkami. Ako dlho si naň budete zvykať? 7 345
  4. Púštne kráľovstvo: Prečo by ste mali navštíviť Jordánsko? 7 276
  5. Nakupovať viac ovocia a zeleniny sa oplatí každý deň 6 001
  6. Dôležitosť duševnej pohody 5 007
  7. Európska noc výskumníkov prináša zážitky s vedou opäť naživo 3 882
  8. Piešťanská firma ovládla svet zubárskych kresiel 3 346

Blogy SME

  1. Miroslav Lisinovič: Z mojej papierovej dielne: Strieborný pavilón v japonskom meste Kjóto
  2. Jan Pražák: Odsuďte mě, chcete-li
  3. Ľuboš Vodička: Maličkosti z Malých Karpát: Medvedia skala a Kukla
  4. Post Bellum SK: Bola smrť tisícov vojakov na Dukle nezmyselnou?
  5. Sabina Rehušová: Voľby v Bosne a Hercegovine - časť prvá
  6. Ľudmila Magdolenová: S deťmi po Balkáne. Časť tretia- Čierna Hora- Zátoka Boka Kotorska, Kotor, Bar, čiernohorské pobrežie
  7. Štefan Vidlár: Hríby
  8. Drahomíra Podhorcová: BANDEROVCI
  1. Jana Melišová: Keď sa chce, tak sa dá 💗 6 784
  2. Ján Valchár: Gratulujeme, 60.000. A ruské tanky dostávajú defekty. 4 618
  3. Ján Valchár: Keď už aj propagandisti plačú... 4 176
  4. Ľuboš Vodička: Krvavá streda v Prešporku 3 868
  5. Miroslav Kocúr: Progresívny fašizmus voči kresťanom? 3 856
  6. Peter Slamenik: Dubák sem, dubák tam. 2 784
  7. Matúš Lazúr: Na retardovaných vodičov platia len retardéry. Pri zastávkach MHD najlepšie také že pri 60-tke im rovno utrhne nápravu. 2 528
  8. Pavel Macko: Nie násiliu v uliciach a extrémistickému teroru! 1 964
  1. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 48. - Arktída - Hubert Wilkins a Detroitská arktická expedícia 3/3 - rok 1928
  2. Jiří Ščobák: Co konkrétního se hovoří o finanční gramotnosti na Slovensku?
  3. Monika Nagyova: Úprimné pozdravy z Bratislavy: Ľudia nosia vo vreckách nože a ešte sa tým chvastajú.
  4. Jiří Ščobák: Plaval jsem přes Dunaj a byla to brnkačka!
  5. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 47. - Arktída - Hubert Wilkins a Detroitská arktická expedícia 2/3 - rok 1927
  6. Jiří Ščobák: Energie a plyn: Zvládneme túto zimu v poriadku? Prečo je dôležité, aby trh s plynom fungoval ako celok? Odporučili by ste fixovať ceny energií?
  7. Jiří Ščobák: Ako sa nedať podviesť v online svete? (pustite/dajte prečítať aj svojim rodičom!)
  8. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 46. - Arktída - Hubert Wilkins a Detroitská arktická expedícia 1/3 - rok 1926
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Hlavné správy z Správy Záhorie - aktuálne spravodajstvo na dnes| MY Záhorie

Vodič, ktorý prekročil povolenú rýchlosť.

Na rovnom úseku medzi Malackami a Pernekom sa to rekordmi v rýchlosti doslova hemží.


20m
Filip Blažek (vľavo) v zápase so Žilinou.

Do Skalice prišiel na polročné hosťovanie. Dnes už je súčasťou klubu viac ako tri roky


15 h
V strede Monika Paločková.

Do Južného Sudánu podľa miestnych priniesla dážď. Nazývali ju dažďové dievča.


4. okt
Ilustračné foto.

O príspevok môže zažiadať ktorýkoľvek z rodičov dieťaťa.


TASR 3. okt

Blogy SME

  1. Miroslav Lisinovič: Z mojej papierovej dielne: Strieborný pavilón v japonskom meste Kjóto
  2. Jan Pražák: Odsuďte mě, chcete-li
  3. Ľuboš Vodička: Maličkosti z Malých Karpát: Medvedia skala a Kukla
  4. Post Bellum SK: Bola smrť tisícov vojakov na Dukle nezmyselnou?
  5. Sabina Rehušová: Voľby v Bosne a Hercegovine - časť prvá
  6. Ľudmila Magdolenová: S deťmi po Balkáne. Časť tretia- Čierna Hora- Zátoka Boka Kotorska, Kotor, Bar, čiernohorské pobrežie
  7. Štefan Vidlár: Hríby
  8. Drahomíra Podhorcová: BANDEROVCI
  1. Jana Melišová: Keď sa chce, tak sa dá 💗 6 784
  2. Ján Valchár: Gratulujeme, 60.000. A ruské tanky dostávajú defekty. 4 618
  3. Ján Valchár: Keď už aj propagandisti plačú... 4 176
  4. Ľuboš Vodička: Krvavá streda v Prešporku 3 868
  5. Miroslav Kocúr: Progresívny fašizmus voči kresťanom? 3 856
  6. Peter Slamenik: Dubák sem, dubák tam. 2 784
  7. Matúš Lazúr: Na retardovaných vodičov platia len retardéry. Pri zastávkach MHD najlepšie také že pri 60-tke im rovno utrhne nápravu. 2 528
  8. Pavel Macko: Nie násiliu v uliciach a extrémistickému teroru! 1 964
  1. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 48. - Arktída - Hubert Wilkins a Detroitská arktická expedícia 3/3 - rok 1928
  2. Jiří Ščobák: Co konkrétního se hovoří o finanční gramotnosti na Slovensku?
  3. Monika Nagyova: Úprimné pozdravy z Bratislavy: Ľudia nosia vo vreckách nože a ešte sa tým chvastajú.
  4. Jiří Ščobák: Plaval jsem přes Dunaj a byla to brnkačka!
  5. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 47. - Arktída - Hubert Wilkins a Detroitská arktická expedícia 2/3 - rok 1927
  6. Jiří Ščobák: Energie a plyn: Zvládneme túto zimu v poriadku? Prečo je dôležité, aby trh s plynom fungoval ako celok? Odporučili by ste fixovať ceny energií?
  7. Jiří Ščobák: Ako sa nedať podviesť v online svete? (pustite/dajte prečítať aj svojim rodičom!)
  8. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 46. - Arktída - Hubert Wilkins a Detroitská arktická expedícia 1/3 - rok 1926

Už ste čítali?

SkryťZatvoriť reklamu