Štvrtok, 29. október, 2020 | Meniny má KláraKrížovkyKrížovky

Skalická Olympia bola srdcovkou

„Každý, kto nosí v srdci katedrálu, ktorú chce postaviť, je v tej chvíli víťazom,“ túto myšlienku vyslovil geniálny francúzsky spisovateľ, autor slávneho Malého princa Antoine de Saint – Exupéry a vôbec sa ňou zrejme nechcel dotknúť víťazstiev tak č

Ja si však práve týmto citátom
pomôžem hneď na úvod môjho
písania, v ktorom víťazstvá dokážu
mať rôznu príchuť, no
pravdou je, že to víťazstvo postavené
na vlastných pilieroch
nadšenia robiť pre iných a odovzdať
svoje ja pre iných, určite
tým víťazstvom najvyšších kvalít
je. Nebola by tu Olympia, keby
tu nebol pán učiteľ. Nebol by
skalický atletický klub AC
Olympia, keby tu nebolo zanietenie
a poctivá práca pána učiteľa,
pána trénera Juraja Zapletala.
No dnes, po 35 rokoch Olympia
skončila.
Keď mi to pán učiteľ prišiel
ako bývalej atlétke povedať, v
srdci mi zavládla úzkosť. Pozrela
som sa mu s nádejou do očí hľadajúc
jeho plamienky nadšenia s
akými atletiku robil a vždy miloval
a doslova sa pre ňu zdravo
obetoval. Myslím, že v Skalici
rovnakého zanietenca nenájdete.
Bol u jej zrode a tridsaťpäť rokov
sa jej deň čo deň venoval.
Spočiatku aj chlapcom atlétom,
potom prevažne atlétkam, lebo
Olympia sa stala dievčenskou
baštou. Olympia viedla statočný
a plnohodnotný život. V jej srdci
zostáva nekonečno nádherných
spomienok a zážitkov, športové
boje i víťazstvá, slzičky radosti i
sklamania, malých nezdarov i
veľkých triumfov, ale hlavne, a
to mi potvrdia určite všetci tí,
ktorých sa obetavá ruka pána
učiteľa dotkla, zostala v každom
z nás určitá charakterová črta,
ktorú spoznáte zoči voči práve v
športe číslo jeden. Atletika je
kráľovná a nič nedáva zadarmo,
je neúprosne presná a prísna.
Atletika je prekrásna kráľovná,
lebo vlastnosti ako pevná vôľa,
trpezlivosť, disciplína, odhodlanie
a poctivosť formuje ako máloktorý
iný šport. Atletika vo
svojej jednoduchosti je fér a je
základom pre všetky ostatné
športy, ona je a zostane zdatnou
kráľovnou.
„Po tridsiatich piatich rokoch
činnosti prestal existovať atletický
klub Olympia Skalica. Ako
jeden zo zakladateľov a jediný z
nich, ktorý „prežil“ až do súčasnosti
si dovoľujem o tom informovať
najmä bývalé atlétky,
prípadne priaznivcov mládežníckeho
športu“, začal svoje
rozprávanie pán Juraj Zapletal.
Veru, tridsaťpäť rokov, to už je
poriadna dávka dní – tréningov,
pretekov, sústredení, priateľských
posedení...
„Dôvodov ukončenia môjho
viacročného snaženia na úseku
dievčenskej atletiky bolo viac,
ale najhlavnejším je skutočnosť,
že niet ochotných dievčat aspoň
trochu systematicky športovať.
Aj toto je dôsledok „modernej“
doby, veď sa stačí spýtať učiteľov
telesnej výchovy na základných
a najmä na stredných školách.
Napriek nezdravému stravovaniu
(hranolky, chipsy, čokolády
...) väčšina mladých,
najmä dievčat, odmieta telesnú
aktivitu. Pri telesnej nadváhe si
radšej „naordinuje“ hladovku.
To znamená, že športovanie sa
stalo nemoderným, viac menej
zbytočným.“
Ja osobne si pamätám éru
krásnej mladosti. Od štvrtej
triedy som sa začala venovať atletike
a bola to jednoducho skvelá
vec. Aj keď som snáď mala
mierny náskok už len tým faktom,
že moji rodičia k športu
inklinujú a otec dodnes aktívne
predáva svoje futbalové znalosti
a umenie deťom, predsa si myslím,
že každé to dievča, čo rukami
J. Zapletala prešlo, si odnieslo
kusisko srdečnosti. Boli
sme obletované a aj napriek tomu,
že sme súťažili, pretekali,
chceli byť najlepšie, pán učiteľ
nás motivoval aj do života a
ukazoval aj iné dôležité hodnoty.
Spoznávali sme rôzne mestá
a on ako zemepisár bol tým najlepším
sprievodcom. Vštepoval
nám lásku k Slovensku bez
akýchkoľvek fráz a nadutej
múdrosti, veľa sme toho videli z
histórie i z prírody. Každé sústredenie
malo náboj a šťavu.
Netrénovali sme len svaly, či telo,
ale aj myseľ. Dodnes nezabudnem
na vedomostné športové
kvízy vymýšľané s toľkou originálnosťou.
Dodnes nezabudnem
koľko sme sa nasmiali a
navymýšľali na pretekoch, tréningoch
či sústredeniach. Zo
všetkých tých udalostí máme aj
fotografie, pán učiteľ všetko
zvečňoval a zaznamenával aj do
kroniky. Všetko je zaznamenané
a pekne archivované. Navštívili
sme veľké podujatia európskych
a svetových atletických hviezd,
boli sme v blízkosti svojich atletických
vzorov, chodili sme na
medzinárodný míting Pravda
Televízia Slovnaft či na Európske
poháre družstiev. Videli sme
Sergeja Bubku skočiť prvýkrát
svetový rekord s hodnotou šesť
metrov, bolo to v Bratislave, mali
sme podpisy slávnych a oni s
nami ochotne komunikovali.
Prežívali sme aktívne svoju pubertu,
prežívali sme svoju športovú
mladosť a učili sme sa
spoznávať najdôležitejší dar života,
silu priateľstva a porozumenia.
Už aj preto, že sama som
sa vydala popri profesionálnemu
povolaniu aj na atletickú
trénerskú dráhu a od osemnástich
rokoch sama som trénerkou,
dokážem doceniť to veľké
úsilie, zanietenie a tú dobrú vôľu,
čo pán učiteľ do atletiky i nás
všetkých, jeho atletické „žubrienky“
vkladal. Tú zodpovednosť
sme si v tom veku jednoducho
nedokázali uvedomiť, to
som si uvedomila aj ja až mojím
vlastným trénovaním v pozícii
trénera a vychovávateľa tých,
ktorých trénujete a majú ku
vám dôveru. Buďte si istí, že to
nie je ľahké a že to chce veľkú
dávku taktu, trpezlivosti, nadšenia
a veľkú mieru aj erudovanosti
a schopností. Dovolím si
tvrdiť, že pán učiteľ to všetko
pre nás mal a zasial do nás semiačka,
ktoré sa hoci v každej z
nás ujali inak, ale všetky bez pochýb
určite radi spomíname na
tie prekrásne atletické chvíle s
Olympiou. Nie všetky atlétky
dosiahli tie méty najvyššie, najcennejšie
kovy, nie všetky boli
šampiónky, ale vždy, aspoň ešte
v mojej dobe to bola partia, kolektív,
ktorý sa pravidelne stretával
a aj tú tréningovú lopotu si
užíval s radosťou. Bola aj silná
konkurencia, bolo aj treba zaťať
zuby a robiť naviac, aby ste sa
presadili, či dostali do zostavy
na preteky. V dnešných časoch
je už všetko úplne inak. „Toľko
sklamania a poníženia ako v posledných
rokoch som nezažil za
celý predchádzajúci život. Veď
odchádzať na tréning s pocitom
zbytočnosti (často trénovali dve,
tri dievčatá), respektíve tŕpnuť,
koľko atlétok bude ochotných
cestovať na preteky, na to jednoducho
nie sú vhodné žiadne
slová. Takže poriadne znechutený,
so smútkom v duši, končí
moja tridsaťpäťročná srdcová
záležitosť. Takže končia takmer
všetky plány Olympie do budúcna.
Veď mnohé dievčatá
končia s atletikou už v siedmej
či ôsmej triede. Momentálne
nemáme na škole ani jedinú atlétku
v deviatom ročníku“,
smutne skonštatoval J. Zapletal.
Takéto smutné slová ma chytali
za srdce a hľadala som nitku,
aby sme sa predsa len pozreli na
to všetko pekné, čo Olympia na
svet priniesla a pán učiteľ úprimne
zhodnotil:. „Napriek tomu,
že atletika nikdy nebola v
našich zemepisných šírkach
veľmi populárna, hoci je lacným,
nenáročným a všestranným
športom, odviedli sme za to
dlhé obdobie kus poctivej práce
a mali sme aj celkom slušné výsledky.
Členkami Olympie boli
dievčatá ročníka 1959 – 1993. A
neboli to iba Skaličanky, ale aj
dievčatá zo širokého okolia (Holíč,
Gbely, Radošovce, Kúty, Senica,
Borský Mikuláš, Myjava,
Cerová, Brezová pod Bradlom
...). Zaregistrovaných bolo vyše
400 atlétok v kategórii mladšieho
a staršieho žiactva, v niektorých
rokoch aj dorastu. Ak pripočítame
prípravku a dievčatá v
rámci hosťovania, mohli by sme
prísť k číslu 500. Vzhľadom na
to, že atletika je predovšetkým
individuálny šport a Skalica patrí
medzi menšie mestá, je to celkom
solídny počet športujúcej
mládeže.“
Olympia vznikla 27. decembra
1972 pri bývalom Dome pionierov
a mládeže v Skalici. Od
roku 1982 vyvíjala svoju činnosť
pri Základnej škole Vajanského,
kde bolo v roku 1985 založené
školské športové stredisko. Na
Majstrovstvách Slovenska staršieho
žiactva a dorastu 37 dievčat
získalo 87 medailí, z toho 26
zlatých. Na Majstrovstvách Československa
Miriam Tomšejová
v roku 1980 získala prvé miesto v
hode oštepom a v roku 1981 v
rovnakej disciplíne tretie miesto.
Gabriela Sedláková v roku
1983 v behu na 800 metrov získala
vonku striebro a v hale bronz.
Miroslava Bučková v roku 1978
obsadila v hode oštepom tretie
miesto a Tatiana Stará v roku
1979 získala bronz v skoku do
diaľky. Po odchode z Olympie
niektoré atlétky pokračovali na
športových školách (v kategórii
juniorov a dospelých), niektoré s
vynikajúcimi výkonmi. Gabriela
Sedláková bola reprezentantkou
Československa, v behu na 800
metrov sa stala juniorskou Majsterkou
Európy a bola strieborná
na halových Majstrovstvách
sveta dospelých. Lenka
Řiháková bola reprezentantkou
Slovenska v skoku do výšky, obsadila
tretie miesto na Majstrovstvách
sveta juniorov. Elena
Orlíková bola slovenskou reprezentantkou
vo vrhu guľou.
„Škoda, že aspoň tie najtalentovanejšie
nepokračovali v aktívnej
činnosti, zrejme si svoj ďalší
život predstavovali trochu
inak“, povzdychol si pán tréner
Juraj Zapletal. V súťaži družstiev
sa v roku 1975 stali dorastenky
Majsterkami Slovenska, staršie
žiačky v roku 1982 získali striebro
a rovnaký kov dorastenky v
roku 1980. V roku 1976 sa družstvo
dorasteniek tešilo z bronzu
na Majstrovstvách Slovenska.
Atlétky Olympie boli členkami
školského družstva, ktoré získali
umiestnenia v rámci Slovenska.
V roku 1982 dievčatá zo Základnej
školy Mallého a v roku 1985
zo Základnej školy Vajanského
sa stali Majsterkami Slovenska.
Bronz v súťaži družstiev dievčatá
Základnej školy Vajanského
získali v rokoch 1991 a 1997.
„Medzi úspechy našej činnosti
možno zaradiť aj organizáciu
tréningových sústredení. Od roku
1974 ich bolo 57 – každoročne,
okrem roku 2004, kedy sa nekonalo
pre nezáujem detí. Vo väčšine
rokov cez jarné i letné prázdniny.
Poriadali sme aj niekoľko
mládežníckych mítingov (napríklad
Šprintérsky trojboj – jedenásť
ročníkov, Athletic triathlon
– pätnásť ročníkov, viacboj
k MDD – deväť ročníkov, lenže
vôbec neláka poriadateľov ani
pretekárov kvalita atletickej
dráhy na mestskom štadióne.
Nemotivuje ani celková situácia
v mládežníckej atletike. Ako
môžeme konkurovať kolektívom
zo športových škôl, kde
trénujú prakticky denne, keď
naše dievčatá (aj tie najzodpovednejšie)
trénujú v priemere
jeden až dvakrát do týždňa? No a
najviac mrzí skutočnosť, že talentované
dieťa končí so športom
napríklad preto, že sa jej
nechce ráno vstávať na preteky.
A to je asi desaťkrát za rok, autobus
odchádza zvyčajne o siedmej
hodine. Za socializmu sme
cestovali vlakom, odchod zo
Skalice pár minút po šiestej hodine,
do Nových Zámkov o 4,10
hodine a dievčatá chodili“, bilancuje
pán tréner. Nuž veru, veľa
vecí bývalo iných, dnešná doba
prináša svoje úskalia a športu
sa to bohužiaľ nevyhýba tiež. Vo
mne odjakživa rezonuje hlbšia
myšlienka športu ako len samotného
súťaženia a honba za
víťazstvami, myšlienka športovania
ako taká. A domnievam
sa, že práve skalická atletika bola
takým krôčikom, stupienkom,
v ktorom sa dá ten pravý
význam a poslanie športu v jeho
kráse objaviť. Nielen pre súťaženie
v mladých rokoch, ale perspektívne
do budúcna ako prevenciu,
ako otužovanie tela i ducha,
ako vybudovanie si základu,
aby sme potom až sme starší,
boli fit a plní elánu.
„Čo ďalej?“, zamýšľa sa a uvažuje
gestor a hnacia sila atletickej
Olympie Juraj Zapletal: „Hoci
môj entuziazmus aj optimizmus
v rámci atletiky do veľkej
miery ochabli, nechcel by som z
atletiky odísť úplne. Je dosť ťažké
byť nepotrebným. Takže prvým
krokom bola dohoda s vedením
Atletického športového
klubu Skalica. Zostávajúce dievčatá,
ak budú mať záujem, prestúpia
do AŠK a som ochotný sa
im venovať. Je otázne, či vytvoria
konkurencie schopné družstvo.
Takže zánikom Olympie
nekončí skalická dievčenská atletika
– zatiaľ. Možno sa „zobudia“
niektoré dievčatá zo Základnej
školy Vajanského, aby
vytvorili kolektív do súťaže
škôl. Po dohode s riaditeľom
školy plánujeme udržať školské
športové stredisko, veď mladších
žiačok je pomerne dosť a
možno budú ochotné športovať
aspoň do ukončenia povinnej
školskej dochádzky. Možno budeme
pokračovať v poriadaní
skokanského mítingu „Skalická
latka“, ktorý má za sebou už 30
ročníkov. Chcel by som sa úprimne
poďakovať všetkým bývalým
funkcionárom, najmä bývalému
predsedovi Mariánovi
Súkupovi, trénerkám Zalubilovej,
Dúbravovej, Šubínovej a
taktiež všetkým organizáciám a
súkromníkom, ktorí Olympii
rôznymi spôsobmi pomáhali. A
bolo ich počas môjho štyridsaťtri
ročného pôsobenia v atletickom
hnutí skutočne dosť.“ Takto
sa vyznal tréner Juraj Zapletal.
Ďakujem Vám pán učiteľ, ďakujem
Vám pán tréner a to nielen
za seba, ale aj ostatné atlétky,
ďakujem Vám, urobili ste veľa
dobrého. A tie semiačka, čo
ste zasiali, majú svoje ovocie,
Olympia je vystavená katedrála,
ktorá dýcha v srdci každého, kto
prijal jej poslanie.
MONIKAKUSNIEROVÁ

Nechajte si posielať prehľad najdôležitejších správ e-mailom

Inzercia - Tlačové správy

  1. Príjem vs. dôchodok. Realita, ktorú na ktorú sa treba pripraviť
  2. Pôžička bez úrokov a poplatkov? Áno, existuje
  3. Nové Porsche Panamera spája nespojiteľné
  4. Pandémia urýchlila štart online duálneho vzdelávania
  5. UNIQA preberá dôchodkové fondy AXA, pre klientov sa nič nemení
  6. Tradičná plodina zo Slovenska mizne. Čo sa deje so zemiakmi?
  7. Pohoda v domácnosti sa odvíja od jednej veci. Neuveríte, od akej
  8. Nenechajme jeden druhého bez pomoci a kontaktu
  9. Tlačová konferencia iniciatívy Stop hazardu so zdravím
  10. Pomáhajte čítaním
  1. Nové Porsche Panamera spája nespojiteľné
  2. UNIQA preberá dôchodkové fondy AXA, pre klientov sa nič nemení
  3. Pandémia urýchlila štart online duálneho vzdelávania
  4. Tradičná plodina zo Slovenska mizne. Čo sa deje so zemiakmi?
  5. Aplikácia, kde z pohodlia domova zlikvidujete škodovú udalosť?
  6. Škola môže vyzerať aj inak!
  7. UNIQA preberá na Slovensku aj dôchodkové fondy AXA
  8. Využite dovoz tovaru do 24 hodín a zadarmo
  9. Dopad krízy na firmu zmierni strednodobý prenájom vozidla
  10. V Košickom kraji máme more aj neviditeľnú izbu: Objavte ich!
  1. Novodobý slovenský Baťa. Zamestnancom stavia domy 34 317
  2. Pracujete v IT? Táto slovenská firma neustále prijíma ľudí 22 910
  3. Ako začínali šéfovia digitálnych firiem? Vplyv malo už detstvo 22 819
  4. O levočský „nanozázrak“ sa zaujíma európsky trh 17 898
  5. LEN DNES: Zľava viac ako 50% na ročné predplatné týždenníkov MY 13 755
  6. Pohoda v domácnosti sa odvíja od jednej veci. Neuveríte, od akej 12 341
  7. ARÓNIA a RAKYTNÍK - podporí tvoju imunitu v boji s vírusmi 11 918
  8. Toto sú povolania budúcnosti. Niektoré prekvapili 11 439
  9. Ako pracujú horskí nosiči? Vstávajú ráno o štvrtej 10 594
  10. Vyučujú školy informatiku dobre? Tieto patria medzi ukážkové 10 570
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy z Správy Záhorie - aktuálne spravodajstvo na dnes| MY Záhorie

Komora vyzýva vládu, aby zvážila celoplošné testovanie

Za legitímne považuje rozhodnutie lekárov, ktorí sa rozhodnú nepridať sa k pomoci.

V noci boli protidrogové razie na viacerých miestach

Bližšie informácie polícia poskytne neskôr.

Virológ Klempa: Najbližšie týždne budú pre nás veľmi ťažké

Boris Klempa tvrdí, že celoplošné testovanie je teoreticky skvelá vec. Treba však brať do úvahy všetky okolnosti či riziká.

Rezort práce plánuje postaviť dva domy pre detský domov

Vyplýva to zo zverejnených informácií vo vestníku Úradu pre verejné obstarávanie.

Ilustračné foto

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

Na štyroch miestach v Trenčíne budú testovať z auta. Odberné miesto je aj na futbalovom štadióne

Na celoplošné testovanie bude Trenčanom k dispozícii počas dvoch najbližších víkendov 50 odberných miest. Pozrite si, kde ich nájdete.

V niektorých obciach v okolí Trnavy testovanie nebude

Pôvodne začali v okrese Trnava s prípravami na testovanie všetky obce.

Pacientov a pokút v Trnave pribúda

Celoplošné testovanie čaká Trnavu už tento víkend.

Virológ Klempa: Najbližšie týždne budú pre nás veľmi ťažké

Boris Klempa tvrdí, že celoplošné testovanie je teoreticky skvelá vec. Treba však brať do úvahy všetky okolnosti či riziká.

Už ste čítali?