Juraj, Pavol a Dano boli vo svojom
milovanom malomeste
prezývaní „Svätou trojicou“.
Rozhodne ale nie pre svoje
ľudomilné činy, skôr naopak.
O ich kúskoch sa hovorilo vo
všetkých spoločenských kruhoch
v širokom okolí. Ale ako sa
hovorí – nikto nie je taký veľký,
aby ho niečo nemohlo pre...
Na domácich výmyselníkov si
počkala oslava Silvestra. Začala sa
zdanlivo pohodovo v miestnom
módnom občerstvovacom zariadení.
Lístky nestáli veľa a ponuka
jedla a pijatiky vyzerala v očiach
zúčastnených dobre. Aj hostia sa
zdali sympatickí a s pribúdajúcimi
pohárikmi „na lepšiu náladu“
ešte príjemnejší a zaujímavejší.
A tak sa stalo to, čo sa Slovákovi
občas pritrafí – už dávno pred
polnocou boli všetci traja kamoši
zlinkovaní pod kritiku. Juraj nemal
v takom stave ďaleko od rozdávania
faciek a jeden sympatický
hosť sa mu po istej poznámke
na adresu obĺúbenej pophviezdy
prestal pozdávať. Navyše mu
nebol ochotný vysvetliť, prečo si
obliekol na oslavu čierne sako, a
nie mikinu.
„Hybaj sa vyspať!“ radili Jurajovi
hostia od okolitých stolov.
Hrdinovi sa ešte spať nechcelo,
ešte predsa ani polnoc neodbilo.
Lepšie bolo ísť si nedorozumenie
vydiskutovať do kríkov pred kaviarňou.
Lenže – padla kosa na kameň. S
trénovaným a ešte takmer triezvym
protivníkom nemal ani
najmenšiu šancu uspieť a skončilo
sa to presne tak, ako tipovali
ostatní. Monokel pod okom a zopár
ďalších modrín plus poriadne
zlá nálada. Nebyť kamarátov,
inkasoval by asi opäť.
Polnoc dávno uplynula, prišiel
čas zaplatiť dodatočnú útratu.
Mládenci sa rozšupli, ale pretože
podľa dohody mal všetko platiť
Juraj, príliš ich to netrápilo. Čašník
priniesol účet, Juraj siahol do
vrecka po peňaženku... a črty mu
stuhli ako kamenná socha na námestí.
Namiesto „tobolky“ – veľké
nič. V momente vytriezvel.
„Musela mi vypadnúť... tam
vonku...“ jachtal, ale vysvetlenie
bolo nanič, peniaze naspäť
nepričarilo. Vyšli hľadať von ku
kríkom, kde sa odohrával súboj,
ale nič. Nebolo divu, veď po tých
miestach počas večera musela
prejsť aspoň polovica obyvateľov
mesta od dojčiat po dôchodcov.
„Dočerta, to je voľačo!“ lamentoval
Pavol . „Nemám ani korunu...“
Dano bol na tom rovnako. „Asi
si nás tu nechajú , aby sme im v
novom roku ten účet odrobili,“
vtipkoval.
Na najhoršie však neprišlo.
Ako prvý navrhol verejnú
zbierku práve Jurajov duelant
v čiernom saku a veľkoryso do
nej prispel. Ostatní hostia sa so
smiechom pripojili. Napokon sa
nazbieralo toľko, aby „Svätá trojica“
vyrovnala sekeru.
Rozveselený čašník navrhol,
aby všetci ešte posedeli na účet
podniku, takže zábava pokračovala
zopár ďalších hodín. Zavčas
rána sa rozchádzali ako výborní
priatelia – z mokrej štvrte.
Na Nový rok sa peňaženka
našla. Aj na všeličo zvyknutí
„svätotrojičania“ žasli. Mal ju pri
sebe „pán záchranca“ – po bitke
ju našiel na zemi a povedal si, že
za provokáciu si nechá aspoňzaplatiť.
(EN)
