Ak človek sám nechce, ťažko mu pomôcť

Vlani v Útulku na Hurbanovej
ulici v Senici poskytli 1417 nocľahov
bezdomovcom. „Evidujeme
s mestskou políciou asi 14-15
ľudí bez prístrešia, ktorí majú
bezdomovectvo ako životný
štýl. Nechcú byť v zariadení so
sociálnymi službami a poradenstvom,
kde musia dodržiavať nejaký
režim,“ uviedla Katarína
Poláková, vedúca odboru sociálnych
vecí Mestského úradu v
Senici. „Útulok so štatútom nocľahárne
nie je na celodenný pobyt,
len na prespanie a na hygienické
potreby.“
Iný charakter pomoci zabezpečuje
bezdomovcom Zariadenie
sociálnej starostlivosti v bývalej
starej poliklinike v Senici.
Môže ich v núdzi prichýliť až na
dva roky, ak pristúpia na určité
podmienky, dodržiavajú ich,
hlásia sa na úrade práce a sami
si aktívne hľadajú prácu. Riaditeľka
ZSS Zuzana Krčmáriková si
na začiatky 1. februára 2006
spomína: „Bola tuhá zima, bezdomovcov
sme brali už o mesiac
skôr. Za 2 roky tu bolo 27 klientov,
z nich päť žien. Kapacita
útulku je osem miest. Teraz tu
máme šesť mužov a dve ženy. A
jedenásť čakateľov na umiestnenie.“
Niektorí kvôli nedodržiavaní
domáceho poriadku, alkoholu
a iným priestupkom boli
vylúčení.
53-ročný Milan Sokol prišiel o
manželku, ukradli mu auto, „šlo
to so mnou dolu vodou, alkohol,
odpadli mi prsty na nohe po
omrzlinách. Dal som sa tu dokopy.
Pomáham aktivačnými
prácami. Kam pôjdem od augusta,
keď mi tu pobyt skončí? Neviem.
Získať stálu prácu mi bránia
zdravotné problémy...“
44-ročná Miroslava Buríková
je tu od augusta 2006. Po rozvode
stratila byt. Pracuje v Delphi Senica
v upratovacej službe. 35
percent z príjmu platí „útulku“.
Aj jej dcére s vnučkou tu našli
azyl. „Mala garsónku, druh na
dieťa neprispieval, neutiahla
to.“ Čo radí pani Mária iným aby
sa nestali bezdomovcami?
„Nájsť si správneho partnera a
neurobiť v tom chybu. Verím, že
aj na beznádej sa vždy nájde riešenie.
Aj mojej psychike tu dosť
pomohli.“
„Kto tu vydrží vyše mesiaca,
už tu ostane,“ zovšeobecňuje
dvojročné skúsenosti s bezdomovcami
riaditeľka Zuzana
Krčmáriková. „No tí, čo majú
bezdomovectvo ako životný
štýl, a pocit slobody radšej ako
nejakú inštitúciu, nevydržia.
Odchádzajú sami, aj keď nemajú
kam ísť.“ Aj napriek tomuto poznaniu,
sa v útulku na Hurbanovej
i v ZSS v Senici snažia bezdomovcom
poskytnúť druhú
šancu.MILANSOUKUP