Premiéru otvorila podpredsedníčka
Výboru pre kultúru a médiá
Národnej rady Slovenskej
republiky Magda Vášáryová.
Dokonca si v druhej časti predstavenia
zahrala postavu Mascičkárky,
u ktorej Rómeo hľadá
liek na vyriešenie tragickej lásky
pomocou „zvláštního výtažku.“
Zahrala ju v záhoráčtine. Veď
dramatizácia, úprava klasiky
premenená na pomery Záhoria a
Lozorna zvlášť, sa opierala o
preklad Jozefa Moravčíka. Magda
Vášáryová stála ako herečka
na scéne opäť po 17 rokoch a postavičku
špeciálne pre ňu upravenú
v premiére prijala aj preto,
lebo záhorácki herci „si dali na
tom obrovskú prácu, je to krásny
text, a dobre to hrajú. Dúfam,
že s tým vyhrajú nejakú
prehliadku...“
Divadlo bolo poctou klasickej
predlohe i svojmu regiónu, lebo
Záhoráci ho naštudovali v projekte
„Jak nám zobák narósteu.“
A podľa režiséra Ivana Fodora,
„prispjet k hledáňú identity
a sebaurčeňá obyvatelú.“ A
ako prísľub do budúcnosti aj do
ďalších repríz divákom sľúbil za
zhruba tridsiatku divadelníkov
a tvorcov premiéry, že „budeme
reprezentovat región Záhorí na
Slovensku aj v zahraničí tak,
aby si už o nás Záhorákoch nigdo
vtipy nevyprávjau, neplétéu
si nás s Moravákama a každý sa
dozvjedzeu, gde Záhorí je...“
Záhorácke divadlo bude podľa I.
Fodora „kontinuálne nadväzovať
na M-divadlo, ktoré bolo
známe za čias Pavla Mattoša a
Anky Gamanovej. Obidvaja
umelci budovali v Senici svoju
umeleckú kariéru, a zanechali
kus povedomia medzi obyvateľmi.
Pavol Mattoš svojimi
veľkovýpravnými inscenáciami
klasických hier, a Anka Gamanová
alternatívnym prístupom
k osvedčeným divadelným titulom.
Nezabudnuteľným odkazom
oboch umelcov by sa malo
inšpirovať aj Záhorácke divadlo.“
V trojhodinovom koncerte
divadelnej chuti, ambícií, vtipu
a vôle presvedčiť o svojom
talente potom vyžarovalo z javiska
do hľadiska, že dielo sa
vydarilo. Záujem divákov po
predpremiére 30. decembra aj
počas premiéry 3. januára zaplnil
dom kultúry po posledné
miesto a na mnohých fanúšikov
Záhoráckeho divadla sa
nedostalo a budú musieť čakať
na reprízy.
Rómeo – ohava, zlatá povaha.
Láska na vlásku, na myšacím
ocásku. Múj svjet je Lozorno. Je
nevjesta zrichtuvaná? Cérenku
sem já odkojiua. Do si ju zebere,
ten si nahrabe. Júlia:„Krásny
okamih, vy lúbete jak z kňíh...“
Tieto repliky, to je iba torzo z
drámy ktorá sa chvíľami menila
na kabaret, no Shakespeare z
javiska neodišiel. Premiéra potvrdila
životaschopnosť klasiky
v záhoráčtine.
Herecky sa na scéne zaskveli
viacerí. Aj autor hudby Pavol
Nemec z Gbelov, Rómeo Janko
Jozéfek, Júlia Luboslava Pavesková,
pestúnka Ivona Bolebruchová
z Kopčian, Kapulet Štefan
Mikula, mních Ján Hromek, Ján
Želipský z Rohožníka ako Bembolio,
skvelí šermiari zo Senice
a mnohí iní podali vynikajúce
výkony.
Splnili cieľ, ktorý si kolektív
stanovil: „Záhoráčtinu povýšiť
na jazyk, ktorý môže byť umelecky
nosný. Aby neboli po záhorácky
len vtipy v regionálnych
novinách , ale chceme robiť v
záhoráčtine aj umenie.“
MILANSOUKUP
