O bývanie v Suchohrade je čoraz
väčší záujem. Azda aj preto, že
leží v krásnom prírodnom prostredí,
obklopený riekou Morava.
Lokalita je navyše bez akéhokoľvek
priemyslu. Má preto
ideálne parametre byť aj takpovediac
oddychovou zónou. Už
dnes v obci evidujú 140 domov
chalupárov.
Najviac obyvateľov mal Suchohrad
v roku 1900, bolo to
1085. Počas obdobia tzv. socializmu
zaradili obec nachádzajúcu
sa v hraničnom pásme medzi
zánikové. Keďže výstavba bola v
tých časoch obmedzená, mladí
ľudia začali odchádzať.
Udržaniemladých si dáva za
cieľ aj súčasný starosta Jozef
Temer. A zatiaľ sa to darí. Na
svojom poste je tretie volebné
obdobie. Keď nastupoval do úradu
(1999), bol počet obyvateľov
535, momentálne ich má Suchohrad
už 639.
Priority nepustia
Už starostov predchodca začal
pracovať na projektovej dokumentácii
na plynofikáciu obce.
V roku 2000 sa tak podarilo celú
obec splynofikovať. Dokončená
je dnes i vodovodná sieť.
Významným počinom bolo v
minulom roku bezpochyby aj
vybudovanie spoločnej čističky
odpadových vôd so susednou
obcou Záhorská Ves. K vybavenosti
základnou infraštruktúrou
chýba len kanalizácia. Momentálne
sa už pracuje na vydaní
stavebného povolenia na jej výstavbu.
Starosta považuje za
diskrimináciu, že v tomto smere
nie sú podporované malé obce,
ale len tie nad 2-tisíc obyvateľov.
„Malo by byť napríklad zohľadnené
aj to, že obec leží priamo
na hranici s Rakúskom. V prvom
rade by sme mali dbať na to, aby
sme si nenarobili hanbu u susedov.
Kvôli chýbajúcej kanalizácii
sa dnes rieka Morava z našej
strany značne znečisťuje. A taktiež
okolitá príroda, ktorú ale
musíme zachovať aj pre ďalšie
generácie. Bez kanalizácie to nie
je možné,“ vraví starosta Jozef
Temer.
Podmienkypre novú
výstavbu
Pred tromi rokmi v Suchohrade
postavili dve nájomné bytovky,
a tak aspoň sčasti pokryli záujem
mladých rodín o strechu
nad hlavou.
Pre starostu je dôležité udržať
si ich v obci. Je možné, že sa samospráva
pustí do výstavby ďalších
nájomných bytov, pretože
záujemcov je vraj dosť. Bude to
tiež záruka udržania materskej a
málotriednej základnej školy.
Vedenie obce sa chce odteraz sústrediť
na rozbehnutie výstavby
rodinných domov. Je navrhovaná
v časti Pašoviská (pri ramene).
Časť pozemkov sa už podarilo
vykúpiť, musia sa však ešte
priviesť inžinierske siete. Táto
lokalita by poskytla priestor pre
dvadsať rodinných domov, v
novom územnom pláne obce je
však navrhovaný prírastok postupne
až 160 rodinných domov.
Potrebné práce na hrádzi
V tomto roku by sa malo uskutočniť
dokončenie injektáže na
opornom múre hrádze rieky Morava.
Pri svojej návšteve v obci
to potvrdil minister životného
prostredia Jaroslav Izák.
Podľa neho je už projekt pre
dobudovanie a spevnenie protipovodňovej
hrádze v Suchohrade
pripravený, treba ho vraj už
len aktualizovať a dostať na súčasnú
cenovú úroveň. Najkritickejší
je predovšetkým približne
640-metrový úsek, kde
nie je dokončená podzemná stena
protipovodňovej ochrany.
Taktiež sú problémom aj dilatačné
špáry na hrádzi, vybudovanej
pred piatimi rokmi, ktoré
počas povodní prepúšťajú vodu
z koryta rieky.
Mierna neistota pretrváva
Otáznym sa podľa starostu javí
budúci rozvoj kvôli príslušnosti
obce k Bratislavskému samosprávnemu
kraju. Ten môže
čerpať prostriedky z európskych
fondov v omnoho menšej miere
ako ostatné slovenské kraje. A
nie všetky programy určené pre
bratislavský kraj sa zrejme budú
hodiť pre obec ako je Suchohrad.
Starosta Temer k tejto téme
spomenul: „Pre nás sú zaujímavé
programy, ktoré riešia to, čo
obec potrebuje. My sa nemôžeme
porovnávať s Rakúskom či
Nemeckom, že tu teraz budeme
budovať cyklotrasy a zariadenia
pre oddychové zóny, keď nám
ešte zatiaľ chýba základná infraštruktúra,
ktorú tam všade už
majú vybudovanú, a na vysokej
úrovni. To sa nedá preskočiť,“
vraví starosta Temer, ktorý po
deviatich rokoch vo funkcii vie
sám najlepšie, čo jeho obec práve
potrebuje. Spolu s poslancami
obecného zastupiteľstva
chce naďalej ťahať za jeden povraz
v snahe zveľadiť svoje okolie.
Každý návštevník úhľadnej obce
Suchohrad zistí, že sa tá snaha
vypláca.
Vychýrené miesto nielen na
poľovačku
Suchohradský chotár s borovicovými
a agátovými lesmi a s
množstvom zveriny si už kedysi
gróf Pálfi vybral za svoj poľovný
revír.
Stal sa známy v celej župe. Karol
Pálfi (1735 – 1816) vybudoval v
roku 1780 za obcou majer, ktorý
dodnes nesie jeho meno – Karolov
dvor. Boli tam dve pekárne,
pálenica, kováčska dielňa, koniarne,
maštale, sýpky a panské
sídlo. Údajne tam bola aj kolkáreň
a dievčenská škola. Z pôvodného
majera zostali časti budov
panského sídla, dobové pivnice
a zamurovaná vstupná brána s
erbom rodu Pálfiovcov. Od roku
1950 sídlilo na Karolovom dvore
Jednotné roľnícke družstvo. V
súčasnosti si majer vyžaduje
značné investície na rekonštrukciu
objektov.
Zakázanépásmo
V roku 1951 bol prijatý zákon o
ochrane štátnych hraníc. Do Suchohradu
sa nasťahovali vojaci
pohraničnej stráže.
Od ochrannej hrádze smerom
k rieke Morava bolo „zakázané
pásmo“ s možnosťou vstupu len
na zvláštne povolenie. Do obce
tak mali prístup iba občania s
trvalým alebo prechodným pobytom.
Návštevníci, ktorí chceli
prísť napríklad na návštevu k
príbuzným, si museli vybaviť
špeciálne povolenie do hraničného
pásma. Niekedy vojaci
kontrolovali „cudzincov“ už pri
vystupovaní z autobusu. Život
akoby v klietke sa skončil novembrom
1989.
MAREKBRNA
