Juraj Mikúš - hokejový reprezentant Slovenska

V knihe svojho osobného príbehu
sa začal zviditeľňovať svojou húževnatosťou
a odhodlaním, ani
jeden deň nezaháľal, obetavo, húževnato
a ctižiadostivo na sebe
pracoval, nepremárnil ani deň
pre splnenie svojich hokejových
snov. Aj napriek vrodenej plachosti
a nesmelosti vdýchol svojej
duši a srdcu bojovný smer. Po
prvýkrát si obliekol slovenský reprezentačný
dres keď mal pätnásť
rokov a postupne sa v ňom ako jeden
z lídrovudomácnil vo všetkých
mládežníckych reprezentáciách:
16, 17, 18 i 20 - ročných. Účastník
troch majstrovstiev sveta bol
dvakrát najproduktívnejším Slovákom
na šampionáte.
Ako spomínaš na svoje hokejové
začiatky?
- K hokeju ma priviedol otec,
keď som mal šesť rokov. Pamätám
si na tie ranné stávania. Veľmi rád
na toto obdobie spomínam, pretože
to bolo také bezstarostné.
Vtedy sme ešte bývali v Oreskom,
tak najmä v zime to bolo ťažšie,
ale ďakujem obidvom rodičom, že
ma v tom podporovali a podporujú,
hoci prvý impulz dať ma na
hokej vyšiel z ocka.
Aké boli tvoje doterajšie hokejové
zastavenia?
- V Skalici som od prípravky až
po mužov. Iba v minulej sezóne
som to skúsil v kanadskej juniorke
v tíme Chicoutimi.
Mášsvoj hokejový vzor?
- Odmalička je ním Peter Bondra
pre jeho rýchlosť, strelecký
inštinkt a vystupovanie na verejnosti.
Ideálneho hokejistu by som
poskladal z Jaromíra Jágra pre jeho
šikovné ruky, zo Žigmunda
Pálffyho pre jeho prirodzený talent,
zo Sidneyho Crosbyho pre
jeho prehľad v hre, Mariána Gáboríka
a Petra Bondru pre ich vynikajúce
korčulovanie.
Ktoré su tvoje doterajšie najväčšie
úspechy?
- Je to draft NHL a medaily z
mládežníckych kategórií v Skalici.
Vysoko si cením pozvánky do
mužskej reprezentácie. Dúfam
však, že najväčšie úspechy ma ešte
len čakajú. Hokej je môj život,
chcem ho hrať pre radosť čo najdlhšie
a dosiahnuť kolektívny
úspech.
Ktorí tréneri ti dali najviac pre
hokej?
- Nechcel by som zabudnúť na
nikoho, ale veľmi mi pomohol
František Kazinota, ktorý ma trénoval
v žiackych kategóriách.
Momentálne som rád, že ma trénuje
Peter Oremus, ktorý má ľudský
prístup k hráčom a ja som už v
mládežníkoch hral pod jeho vedením.
Kto sú tvoji najbližší hokejoví
spoločníci?
- Sú to Martin Gründling, Peťo
Gula, Dušan Pašek, mimo klub Rišo
Stehlík a môj brat Tomáš, s ktorým
rozoberáme všetky zápasy aj
tréningy. S ním si túžim zahrať v
jednom mužstve a v útoku, lebo je
tiež útočník.
Čo ťa zaujímamimohokeja,
tvoje hobby, obľúbené športy?
- Sú to knihy, autobiografické,
športové a tie, ktoré rozvíjajú moju
osobnosť po duchovnej a psychickej
stránke. Zaujímam sa aj o
politiku, verejný život a veci, ktoré
súvisia s mojím štúdiom na
právnickej fakulte. Zaujíma ma
hudba, literatúra a zo športu futbal,
tenis, stolný tenis. Rád aj
upratujem.
Ktorého športovca obdivuješ a
prečo?
- Je to tenista Federrer, ktorý sa
drží na prvej priečke svetového
rebríčka už štvrtý rok. V tomto je
pre mňa vzorom v tom, že sa stále
zdokonaľuje a pôsobí elegantným
dojmom typom džentlmena. Ďalej
Jágr, ktorý sa drží na výslní už
sedemnásť sezón, Sidney Crosby
ako znáša tlak toho, že má byť
ďalší Gretzky a v dvadsiatich rokoch
dominuje v NHL a tiež Ronaldinha,
ktorý sa neustále
usmieva a baví sa futbalom.
Ktorúmášobľúbenú krajinu a
prečo?
- Slovensko. Lebo som sa tu narodil,
mám tu priateľov, celú rodinu,
poznám mentalitu ľudí a je
tu krásne.
Aký typ dievčat či žien sa ti páči?
Čo si v prvomrade na nich
všímaš?
- Hnedo či čiernovlasé a ktoré sú
milé, na nič sa nehrajú a sú komunikatívne.
V prvom rade vnímam
oči, ktoré sú oknom do duše.
Akémášperspektívy do budúcnosti,
čím sa chceš zaoberať
ačomuvenovať?
- Chcem sa zaoberať vecami,
ktoré ma budú napĺňať po profesijnej
stránke aj po stránke osobnej.
Momentálne je to hokej, tak
dúfam, že mi prinesie nejaké radosti
a nové zážitky.
Aak by si smel dačo dodať, čo
by to bolo?
- Pozdravujem všetkých tých,
ktorí toto práve čítajú a dočítali sa
až sem. Týmto vám chcem poďakovať,
že ste mne darovali vašu
vzácnu chvíľu.
MONIKAKUŠNIEROVÁ