Žila v rokoch 1560-1614 a počas
svojho relatívne krátkeho života
jej padlo za obeť vyše šesťsto
dievčat. Dievčatá utýrané bodaním
nožmi a pálením rozžeravenými
železami. Zbičované zemianske
devy, ktoré našli svoju
smrť v ľadovej vode Váhu. Ženy,
ktorým vkladala do genitálií
rozžeravené železo a ony v neskutočných
bolestiach odchádzali
zo sveta. Neúprosné fakty
zo života tejto temnej postavy
našich dejín. Utrpenie poddaných
a častokrát úplne opustených
dievčat nemalo konca.
Jej sadistické činy unikali dlho
spravodlivému trestu. Podľa
viacerých historických údajov
bola v maskovaní svojich zločinov
navyše veľmi dôsledná a
za sebou mala aj mocných mužov.
Jej manželom bol župan a
hlavný kapitán uhorských vojsk
František Nádašdy a palatín
Thurzo jej neľudské činy dlho
prehliadal…
Jej osud však napokon spečatil
súd, ktorý ju poslal za mreže
jedného zo svojich sídiel. Čachtický
hrad sa stal jej posledným
pôsobiskom. Za jeho múrmi po
štyroch rokoch väznenia zomiera….
Nielen pravých fi lmárov
opantal príbeh krvavej
šľachtičnej!
Aký lepší fi lmový scenár si môže
režisér priať? Skutočné udalosti,
historické fakty, násilie, smrť.
Dejový scenár a prostredie zaujme
každého diváka. Náročného
znalca fi lmu, ale i priaznivca
senzácií a dramatických scén.
Filmové klapky s týmto námetom
cvakali po celom svete.
Tvorcovia sa dodnes predháňajú,
kto vymyslí pútavejší príbeh.
Elisabeth Bathory už v minulom
storočí „očarila“ francúzskych
fi lmárov, Slovák Juraj Jakubisko
jej venoval veľkú časť svojho
tvorivého života. Príbeh Alžbety
Báthoryovej vo fi lme vychádza
z historických skutočností, ale
aj z tzv. „bielych miest“ histórie
a fantázie režiséra Jakubiska,"
hovorí Dana Gáliková, hovorkyňa
spoločnosti Jakubiskofi lm.
Vo fi lme čachtickú pani vykresľujú
nie ako krvilačnú vrahyňu,
ale ako obeť svojej doby, ako
bohatú a vzdelanú grófk u, ktorá
bojuje s intrigami palatína
Thurza, snažiaceho sa dostať k
jej majetku. Niektoré exteriéry
pre fi lm, ktorý bude mať premiéru
na jar budúceho roku,
sa nakrúcali aj na Čachtickom
hrade. „Tieto scény sa objavujú
najmä v úvode fi lmu, kde sú
veľmi ľahko identifi kovateľné,“
dodala Gáliková.
Príbeh o krvilačnej pani hradu
zaujal aj falošných bratislavských
fi lmárov Ladislava Fabianiča
a Emila Barča. Najskôr ako
uctievaní a obletovaní umelci
medzi nádhernými čachtickými
dievčatami a potom ako väzni.
Pykali za to, ako „vypiekli“ s
mnohými Čachtičanmi.
V Čachticiach sa bude
nakrúcať
Píše sa rok 1961 a obecný rozhlas
v Čachticiach rozhlasuje senzáciu.
„Prišli k nám fi lmári, bude
sa nakrúcať fi lm Čachtická
pani,“ s úsmevom začína svoje
rozprávanie Helena Šimová
(67). Práve ona sa mala stať jednou
z nových fi lmových hviezd.
Ponúknutému päťdesiattisícovému
honoráru a možnosti
nakrúcať ďalšie fi lmové scény v
zahraničí by neodolal nikto. Ani
mladá a veľmi pekná učiteľka
Helena. Videla sa už na fi lmovačke
v Juhoslávii, Taliansku
i v Rakúsku. A navyše-údajní
tvorcovia fi lmu boli sympatickí
muži… „A tak sa stretli čachtickí
ochotníci, medzi ktorými si
„fi lmári“ hľadali talenty. A tých
bolo naozaj neúrekom. Divadelný
súbor mal dobré meno nielen
v dedine, ale aj v širokom okolí.
Nádejným hercom v kaštieli
okamžite zadeľovali úlohy a
hneď nás fotili na pasy,“ hovorí
dodnes populárna herečka.
Rola Dory Szentešovej pre
krásnu Čachtičanku
Helena Šimová dostala napokon
jednu z hlavných postáv
fi lmu. Postava Alžbety Báthoryovej
bola „vraj“ obsadená, ale
úloha Dory Szentešovej stála za
to! Dorota Szentešová totiž pre
svoju krvavú pani obstarala najviac
dievčat, ktoré v jej rukách
zahynuli. Podieľala sa aj na ich
mučení a týraní. Čo by to bol za
fi lm bez tejto postavy a pravej
ruky krvavej grófk y.
„Už výber samotných postáv
rozčertil niektorých ochotníkov.
Uznávaní členovia súboru
dostali malé úlohy. Tí, ktorí sa
nevedeli naučiť poriadne ani
text, dostali role väčšie,“ smeje
sa a zároveň dodáva: „Námestie
bolo plné a staršie dámy sa producírovali
len aby chytili dobrú
fi lmovú rolu. A fi lmári točili,
točili a točili. Z každej strany.“
Po Čachticiach zrazu behali
samí pandúri, slúžky a jazdci
na koňoch. Celá dedina závidela
všetkým, ktorí sa cez komparz
dostali do fi lmu a onedlho sa
budú kúpať v peniazoch!
Nezaplatili nič a všetc i ich aj
tak hostili
Režisér Ladislav Fabianič a kameraman
Emil Barč získali u obyvateľov Čachtíc rýchlo veľkú
popularitu. Falošné preukazy
s rafi novanými pečiatkami
v nich nenechali nikoho na pochybách,
že preslávia Čachtice
a ich obyvateľov. V súkromí ich
hostili, po nociach sa zabávali,
zadarmo pili a jedli. „Na jednej
zo zábav úplne zmorili mladé
čachtické dievčatá. Na nasledujúce
ráno totiž potrebovali
zničené, unavené a strhané tváre.
Záber na mladé a utrápené
ženy, ktoré boli v jednej z pivníc
oslobodené pred smrťou musel
byť dôveryhodný. A tak sa v prospech
fi lmu bujaro oslavovalo a
tancovalo až do rána,“ vysvetľuje
Helena Šimová.
Napriek tomu, že „fi lmári“
nič neplatili a stále sľubovali
prísun veľkých fi nancií, ktoré
neprichádzali, dlho neboli nikomu
podozriví. Veď ich kamera
vyzerala profesionálne a ich obrovské
úsilie tiež. Čo na tom, že
napokon vysvitlo, že v kamere
nebol ani vložený fi lm. Žiadne
maskovanie, žiadne líčenie. Dôvera
miestnych bola prehnane
obrovská.
Napokon sa všetko
prevalilo…
Falošní fi lmári boli v Čachticiach
s prestávkami už vyše mesiaca.
Avšak peňazí stále nebolo
a bez nich sa natáčať nedá. Sľuby
sa neplnili a načas sa fi lmovanie
aj prerušilo. Jedným z rozhodujúcich
momentov mohol byť aj
fakt, že na manévroch v Novom
Meste nad Váhom bol niekto z
bratislavskej Koliby. Ten o žiadnej
fi lmovačke, samozrejme, nič
nevedel. A tak milým fi lmárom
začínalo „prihárať“. Títo fi lmoví
„maniaci“ nenatáčali totiž
iba v Čachticiach. „Filmovali na
viacerých miestach Slovenska,
aj v Bratislave. A všade rovnaký
scenár. Dlhy, zábavy, žiadne platenie.
V septembri 1961 skončili
na súde a každý z nich dostal
niekoľko rokov. Záverečný verdikt
poroty znel: Sú odsúdení za
poškodzovanie dobrého mena
Československého fi lmu!,“ spomína
Helena Šimová. Na súde v
Bratislave sa sudkyňa pýtala na
jej pohľad na tento podvod. „Čakala,
že poviem, ako veľmi nám
ublížili a ponížili nás. Bola som
mladé, vtedy dvadsaťjedenročné
dievča a brala som to s humorom.
Moje slová ju šokovali!
Dala by som im diplom v zlatom
ráme a so zlatými písmenami,
ako nás všetkých dobehli,“
smeje sa. Identita fešných Bratislavčanov
bola napokon odhalená.
Išlo o fotografov zo závodného
časopisu. Na súde sa aj odvolali,
nepomohlo to. V chládku
za mrežami možno rozmýšľali,
aký fi lm natočia najbližšie. Vraj,
ak by ich boli nechali pracovať,
fi lm o čachtickej pani by boli
určite natočili. Tvrdili to až do
konca vyšetrovania…
Čachtičania si vytrpeli svoje
a Helenu odviedli v putách
Z Čachtíc sa stali pre mnohých
„Filmárovce“ a prišli prvé posmešky.
„Šoféri prechádzajúci
našou obcou sa vytŕčali z okien
svojich áut a rukami „natáčali“
obec. Najodvážnejšie čachtické
dievčatá sa vtedy otočili a ukázali
im holý zadok. „Za mnou
jedného dňa prišiel policajt s
vtedajším pomocníkom verejnej
bezpečnosti a nasadili mi
putá!, ale to bolo iba zo žartu.“
Helena Šimová však na svoje
„fi lmárske“ zážitky nespomína
v zlom: „Bola som uveličená
a tešila sa, kde všade pôjdem.
Črtalo sa Rakúsko i Juhoslávia.
Dovtedy som bola najďalej v
Prahe!“ Potvrdzuje, že sú aj obyvatelia
z obce, ktorí sa na túto
tému zhovárať nebudú za nič
na svete! Svoje určite zohrali aj
rôzne nepravdivé fámy, ktoré
sa začali šíriť medzi ľuďmi i v
médiách. O tlačení skutočných
obrovských balvanov do kopca,
o nekonečnom opakovaní mnohých
náročných scén, o natáčaní
na extrémnych miestach,
kde sa nikdy nič netočilo. „Mnohí
ľudia so slabšími nervami to
zo začiatku nezniesli. Pobrali si
dovolenky, aby zmizli všetkým
z očí a ostali radšej doma. Ja sa
z toho smejem dodnes,“ pričom
zo slov predstaviteľky Doroty
Szentešovej necítiť štipku zatrpknutosti
ani hnevu. Napriek
tomu, že ju v Čachticiach po tejto
afére zo školy načas prepustili
a preradili až do Trenčianskych
Stankoviec. Podľa jej slov by šla
natáčať aj dnes. A ľutuje, že dodnes
nikoho nenapadlo natočiť
o tomto legendárnom podvode
žiadnu paródiu alebo komédiu.
Z pani učiteľky zostala
„navždy“ Báthoryčka….
Napriek tomu, že Helena Šimová
vo fi lme mala stvárniť rolu
dohadzovačky dievčat Dory
Szentešovej, navždy je spojená
s úlohou Báthoryčky. A tak po
príchode zahraničných hostí
do tejto obce pod hradom rada
oblieka na seba vždy usmiata
sympatická rozprávačka dobové
kroje a krvavá grófk a ožíva.
„Stárla aj Báthoryčka, stárnem i
ja. A tak ju vždy pripomeniem v
dobových háboch cudzím turistom
počas nejakých osláv v našej
dedine. Len škoda, že naposledy
bola moja parochňa taká
malá, že sa mi do nej ani hlava
nechcela vmestiť. A to bola privezená
až z Martina,“ smeje sa.
Popularitu medzi svojimi žiakmi
mala vždy veľkú. Prevažná
väčšina z nich sa však nikdy nedozvedela,
aká „nádejná hviezda
fi lmového plátna“ stála pred
ich školským lavicami a tabuľou.
A tak mnohí z jej bývalých
zverencov zo Základnej školy v
Čachticiach i zo Základnej školy
na Ulici kpt. Nálepku v Novom
Meste nad Váhom, kde prežila
prevažnú časť svojej pedagogickej
praxe, sa dozvedia možno až
dnes, že ich učila „pravá ruka
Alžbety Báthoryovej“ Dorota
Szentešová.
MARTIN ŠIMOVEC