JÚLIA KOMORNÁ
MANAŽÉRKA, SENICA
Cítite sa byť dakedy ako komorná,
chyžná, človek obsluhujúci
iných?
- Pri mojom manželovi každý
deň.
Páčilo by savámviac - byť
iným dôverníčkou (komorníkom,
človekom, na ktorého sa
aj tí najvyššie postavenímôžu
s dôverou obrátiť)?
- Byť dôverníčkou - vyplýva z
mojej funkcie manažérky.
„Kamarátite“ sa s komorou,
zásobárňou potravín a rôznych
dobrôt?
- Keď je prázdna komora, pošlem
svojho osobného Komorného po
zásoby. Napíšem veľký zoznam
a dám mu málo peňazí. Varím
rada, ale radšej mám jedlo, ktoré
mi uvarí Komorný.
Máte aj komoru, do ktorej
treba z času na čas čosi, alebo
kohosi, odpratať?
- Rada by som. Ale kľúč od nej
má môj Komorný a mám tam
zákaz vstupu.
Čo majú vaši najbližší najradšej
z vašej komory s dobrotami?
- Moje vnúčatká tam najradšej
majú bláznivého dedka, láskavú
babku, koláče a omáčky.
Zažili ste už niečo veselé s vaším
priezviskom?
- Kamarátka mi raz predstavila
svojho hosťa: „Toto je pán Kráľ.“
Ja som odpovedala: „Teší ma, ja
som len Komorná.“ Keď mi však
niekto rozkáže niečo urobiť, tak
odpoviem: „Som Komorná, ale
nie Vaša.“
Čo určite nebude vo vašej
symbolickej komore chýbať
počas vianočných sviatkov?
- Na štedrý deň máme na obed
kapustnicu. Večeru si nevieme
predstaviť bez rybej polievky,
pečeného kapra na víne a masle
s majonézou, makové pupáky.
Nikdy nezabudnem na štedrý
večer, keď som bola malá. Ježiško
nám hodil cez okno plné
vrecko pomarančov. To bolo jediné,
čo sme vtedy dostali. S
úsmevom spomínam na tradičnú
omáčku zo sušených sliviek.
Nik ju nemal rád, no na stole nesmela
chýbať.
Čo vás najviac baví, keď môžete
byťsamasebou?
- Zaoberám sa alternatívnou
medicínou.
VLADIMÍR SLANINKA
RIADITEĽ POVODIA MORAVY,
MALACKY
Zažili ste niečo vtipné s vaším
priezviskom, či skôr problémy?
- S mojím priezviskom som mal
problémy v mladosti, keď sa mi
rovesníci vysmievali, že si ma
namastia na chleba, vyúdia,
alebo ugrilujú. Bol som v tých
časoch veľmi chudý a odpovedal
som, že na mne žiadna slanina
nie je.
Čiže ste sa v detstve postavou
vzdialilvášmupriezvisku?
- V mladosti som nerobil česť
svojmu priezvisku, lebo som bol
najchudší v rodine a mamička
ma vodila po lekároch s podozrením
na chorobu.
Máte radi slaninku?
- Ja mám rád slaninu, najmä
domácu, údenú podľa záhoráckych
receptov.
Aký nápoj sa podľa vás k slaninke
najviac hodí?
- Najviac sa k nej hodí domáca (
kopaničiarska ) slivovica.
Slaninka býva aj chudá i prerastená,
je to vlastne usadený
tuk. Cítite sa byť skôr usadeným,
alebo naopak?
- Áno cítim sa usadený. Moja
manželka tvrdí, že málo cvičím
a že na mňa je potrebný malý
dvor a veľký bič.
Máte radi Vianoce?
- Vianoce mám rád a najradšej z
vianočných jedál mám hubovú.
Nie „hubovú“ od manželky, ale
hubovú omáčku so smotanou.
ANNA SLANÁ
ZDRAVOTNÁ SESTRA, SENICA
Cítite sa byť dakedy slaná?
- Sú také situácie, keď sa človek
cíti na slano. Väčšinou nie. Som
optimista, ale skôr iní mi povedia:
Jej, vy ste Slaná? Ale skôr
vyzeráte na sladkú.
Zažili ste už niečo vtipné s vašim
priezviskom?
- Napríklad, keď som ešte robila
v Senici na zubnom, bol tam
zubný lekár Sladký. Vtedy mi
napadlo, aké by to bolo zaujímavé,
keby sme pracovali spolu. Na
dverách by bola tabuľka, doktor
Sladký, Sestra Slaná.
Máte rada sladké či slané jedlá?
- Som všežravec. Mám rada
sladké, a za tým slané, alebo naopak.
No odzrkadľuje sa to sem
tam na váhe. Držím občas diétu,
alemámrada všetko.
Čo je zdravšie, sladšie alebo
slanšie?
- Nič sa nemá preháňať. Všetkého
z mierou. Troška slaného a
troška sladkého.
Čo dobré slané by ste poradili
na vianočný stôl?
- Slané budú mäsité veci. Ja robievam
napríklad pagáčiky, tvarohové,
tie sú jednoduché a sú
výborné. Má sa tam dať veľa soli,
aby chytili šmrnc... A potom ešte
som získala taký recept od susedky
na chalupe z kysnutého
cesta. Ide tam veľa Hery, sú to
také slané hniezda. Zo sladkého
moja špecialitka sú griliažky z
kondenzovaného mlieka, Hery a
oplatiek. Dobré rezy, ktoré sú
dosť náročné technologicky. Už
som na to trochu pyšná, keď sa
mi darí, a že aj iným to chutí.
Hovorí sa, že soľ je nad zlato.
Cítite sa byť takou vzácnou?
- Ja som priezvisko vyvydávala.
Predtým som bola Zelenáková.
Ani teraz, keď som rozvedená,
by som ho nemenila, je mi celkom
blízke a sympatické. Veľa
ľudí ma pozná, takže som s ním
spokojná. Veľa soli spôsobuje
zvýšený tlak, hypertenziu. Aj so
soľou sa teda musí veľmi opatrne,
ako so všetkým, s mierou.
Bez soli by sa žiť nedalo, ale že
by bola soľ nad zlato, to už dnes
asi neplatí.
ŠTEFAN ZAJÍČEK
RIADITEĽ ZÁHORSKEJ GALÉRIE
SENICA
Cítite sa byť dakedy ako zajíček?
- Je to nárečový názov. Môj otec
kedysi pracoval so Zajačikom, a
ten ho prehováral na zmenu. Ale
otec sa nedal prehovoriť, lebo na
Záhorí je vždy zajíček, tak sme
ostali pri tomto priezvisku. V
detských šarvátkach, keď bolo
treba utekať, sa hovorilo, že zajac
by mal mať najlepšie nohy
na ufujazdenie. Párkrát sme to
vyskúšali.
Jete zajačie mäso?
- Teraz žijem v meste, už tie dedinské
zdroje ustali, ale pamätám
si, že som mal králičie mäso
rád. Lebo tam boli štyri nohy
namiesto dvoch kuracích. Tá
dávka bola honosnejšia pre nás
dorastajúcich hladošov.
Zajíček je prenesene pokojná
povaha, ste taký aj vy?
- V dnešnej uponáhľanej pretechnizovanej
dobe človek inštinktívne
hľadá pokoj, ktorý
nám najviac chýba. Najmä ak
chceme šíriť pokoj pre druhých
aj prostredníctvom umenia, pokoj
musíme nájsť u seba, vo svojej
duši, aby sme ho mohli rozdávať.
Zajačie plemeno svojím
spôsobom musí byť pokojné,
aby mohlo včas reagovať. Nepatrí
k dominantným zložkám prírody,
často jeho záchranou je
útek. Dokonca existuje definícia
zbabelosti, že zbabelec je človek,
ktorý vo chvíli nebezpečenstva
myslí nohami.
Čovámvo vianočnommenu
nesmie chýbať?
- Po tej gastronomickej stránke
sa snažíme doma v Skalici uchovávať
niečo z detstva a spomienku
na rodičov. Pokiaľ ide o
jedlo, po oblátkách, mede a orechoch,
rozkrojenom jablku kedysi
boli veľmi obľúbené makové
pupáky. Tie teraz nemáme.
Ale pribudla kapustnica, častejšie
sme mávali hríbovú omáčku.
Jedným z nosných jedál je kapor
so šalátom. V priebehu roka mávame
častejšie rybu spracovanú
alebo mrazenú. No ten čerstvý
kapor nám dodáva takú sviatočnú
atmosféru, keďže je to veľmi
jemné mäso.
VIERA HORKAVÁ
RIADITEľKA ZŠ JABLONICA
Bývate horkavá?
- Priezvisko Horkavá som získala
vydajom pred 29 rokmi. Je pre
mňa skôr omylom. V podstate
som spokojná, že ide iba o omyl
slovný a nie životný. Oveľa lepšie
by mi pristalo priezvisko „
Sladká“. Sladkosti mám neskutočne
rada. Nedokážem si predstaviť
deň bez nejakej dobroty.
Prejsť okolo cukrárne bez povšimnutia
je pre mňa nemožné.
Vždy sa tam musím zastaviť,
kúpiť si veľký zákusok a dobrú
kávu samozrejme s dvojitou
dávkou cukru. Som Horkavá
musím sa prisladiť!
Váš obľúbený horký pokrm?
- Mojím obľúbeným horkým pokrmom
je horká čokoláda.
Aká ste voči iným?
- Vo vzťahu k iným si pripadám
prevažne sladká. Iba občas sa
prejavím ako horkavá, ba až
horká v pravom slova zmysle.
Mám rada úprimných ľudí. Dokážem
sa vcítiť do ich problémov,
pomôžem ak sa dá, viem sa
tešiť z ich úspechov a radostí.
Akú príchuť mal pre vás tento
rok?
- Rok 2007 bol zatiaľ pre mňa aj
napriek priezvisku, rokom sladkým.
Určite boli aj chvíle s príchuťou
horkavou, ale nebola to
horkosť paliny pravej, a tak sa
snažím na tieto okamihy zabudnúť.
Váš obľúbený nápoj počas
sviatkov?
- Mojou obľúbenou horúcou a
sladkou dobrôtkou je vianočný
punč. Na lahodný nápoj bez alkoholu
potrebujeme: 250 ml
ovocného čaju, 250 ml jablkovej
šťavy, 1 citrón, 3 polievkové lyžice
medu, celú škoricu.
Ako postupovať? Ovocný čaj
zalejeme vodou a necháme desať
minút vylúhovať. Medzitým
zmiešame jablkovú šťavu, škoricu,
citrónovú šťavu a med. Nakoniec
všetky prísady dáme do
jednej nádoby a necháme chvíľu
povariť. Na zdravie, na krásne a
šťastné Vianoce!
MILANSOUKUP
