NaSlovensku darúva krv
päť percent populácie, každý
dvadsiaty z nás, čo je
európsky priemer. Vianočnú
kvapku krvi 10. decembra
v priestoroch Územného
spolku Slovenského červeného
kríža a v Záhorskom
osvetovom stredisku v Senici
darovalo 52 ľudí.
Aby ani počas sviatkov krv pri záchrane
ľudských životov nechýbala,
odber krvi pomocou mobilnej
jednotky Národnej transfúznej
služby z Trnavy.je tam aj dnes, 17.
decembra.
Krv sa nedá vyrobiť
„Je teraz taká transfuziologická
žatva,“ komentuje vianočnú
kvapku krvi lekárka Lucia Pecková
z Národnej transfúznej
služby Slovenskej republiky z
Trnavy a oceňuje dobrý zdravotný
stav darcov v Senici.
„Poprosila by som však darcov,
aby darovávali pravidelne počas
celého roka. Je to veľmi krásne
pred Vianocami, ale krv je potrebná
stále.“
O ľuďoch s krvnou skupinou
nula sa vie, že môžu krv darovať
komukoľvek. Je ich krv teda
vzácnejšia?
„O vzácnosti nuliek by som
pochybovala. Keďže štatisticky
najväčší počet ľudí u nás má
krvnú skupinu A, je aj najväčšia
spotreba krvi skupiny A. Aj pri
zriedkavej skupine AB je pre nás
vhodný každý darca.
Skupina 0 negatívna je všeobecný
darca, ktorý môže darovať
krv komukoľvek. Ale zasa
všeobecný darca plazmy je skupina
AB. Potrebujeme každú
krvnú skupinu, každá je pre nás
veľmi vzácna...“
Prečo sú darcami nielen pred
Vianocami?
Bez veľkých slov, ale vtedy, keď
to ľudia potrebujú, prišli darovať
krv Seničania Ján Rusnák (98
odberov), Jiří Školař (85), Ján
Kmec (80), Jozef Degma (65).
Mnohých zdobia symbolické
diamantové, zlaté či bronzové
Janského plakety. No ich skôr
teší samotná pomoc iným. A
dobrý pocit zo spolupatričnosti
k partii, s ktorou sa do rodiny
darcov najvzácnejšej tekutiny
zaradili.
Rudolf Velický daroval krv
25-krát) „Začal som pôvodne
kvôli kamarátovi s ťažkou chorobou.
Nechceli ho operovať lebo
nemali krv. Tak sme išli z
podniku viacerí. Odvtedy chodím
vtedy, keď sa dá.“
Marek Mindžák, vojak o Senice
(30-krát): „Mám 33 rokov a začal
som darovať v 18-tke. Prvýkrát
ma zlanárili kamaráti na
Kramároch, že si spravíme výlet.
Odvtedy sa trikrát do roka
snažím dávať krv. Vianočnú
kvapku krvi som ešte nevynechal.
Asi päťkrát už sme dávali
krv pre chorú dcérku kamarátovej
kolegyne, ktorú operovali.“
Richard Kalman, (26-krát):
„Chodím od roku 1994. Najprv do
Bratislavy. Kamaráti, ktorí začali
darovať krv na vojne, ma na to
v dobrom slova zmysle naviedli.
Keď v televízore vidím zábery z
nemocnice s odberom, je to dobrý
pocit. Nič to nikoho nestojí,
nuž neviem, prečo by to aj ostatní
ľudia nemohli podstúpiť?
Medzi kamarátmi máme aj celkom
úspešného zlatého darcu -
Petra Hladíka, ktorému však jeho
trojmesačný cyklus darovania
tentoraz vyšiel na inokedy.“
Manželia Zuzana a Marián Káčerovci
z Brezovej pod Bradlom
(druhý a tretíkrát darcami):
„Minule sme boli prvýkrát spolu
s manželom. Keďže som mala
ťažký pôrod, stratila som veľa
krvi, povedala som si, že to
chcem iným vrátiť. Chceli by
sme darovať pravidelne. Nerobí
nám to zdravotne nič zlé, takže,
prečo nie?“
Akozačať, prvodarcovia?
Patrik Černek – kurič , údržbár
zo Senice: „Sestru mojej susedky
operovali v Ružinove. Prišiel
som akonáhrada za krv, ktorú
na jej operáciu potrebovali. Potešilo
ma, že mi krv vzali. Budem
asi dávať častejšie, keď budem
môcť.“
A prvodarkyňa Lenka Wolfová
zo Štefanova, tohto času na materskej
dovolenke? „Viem, ktoré
deti majú leukémiu, ktoré to potrebujú,
rovnako ako starí ľudia.
Nuž som sa rozhodla darovať ju.
Keď vidím v televízii, alebo po
uliciach ako vyzerajú chorľavé
deti, aj kvôli tomu, že sme mali
rakovinu v rodine, som sa rozhodla
krv darovať. Ďalšieho darovania
sa už vôbec nebojím.“
MILANSOUKUP
