Peter Gula túži po zlate

Narodený v znamení býka 27.
apríla 1986. V hokejovej výstroji
cez úsmev i slzy, pocity radosti i
sklamania, zúfania i nádeje. Nezabalancoval,
aj keď ho jednu
sezónu v juniorke pribrzdilo
opakujúce sa zranenie, zdvihol
plachty a pokračuje. Peter sa
udomácnil ako 19 - ročný medzi
mužmi a spolu s kolektívom zeleno
- bielych bačuje ďalej.
Bronz s dorastom a striebro s juniorkou
mu svietia na cestu hokejového
dozrievania. Aký je a
čo drieme v útrobách jeho duše?
A čo tak s ním prejsť na tú zeleno
- bielu hokejovú nôtu ochutenú
osobitosťou jeho ja? Tak poďme,
zoznámime sa.
Hráš s 86 - kou, podľa čoho
padla voľba na toto číslo?
- Je to rok môjho narodenia.
Mám ju od malička až doteraz.
Zatiaľ mi prináša šťastie.
Kedy si začal hrať hokej, kto
ťa knemupriviedol?
- Do hokeja ma zasvätil otec.
Keď som mal osem rokov tak ma
to chytilo na verejnom korčuľovaní
a išiel na prvý tréning zaregistrovať
sa. Trénoval nás pán
Šátek, s ním som sa naučil korčuľovať.
Od neho nás prevzali
Miroslav Polák s Petrom Ivičičom,
tí nás mali dve sezóny a potom
František Kazinota až do
deviatej triedy. Do dorastu som
nastupoval s Miroslavom Černým,
Jozefom Ivánkom a Tiborom
Chrenkom.
Bavil ťa hokej aj v tvojom detskomveku?
- Keď bol v Skalici hokej, tak
som od prvej triedy chodieval s
otcom skoro na každý zápas. Na
povzbudzovanie som si kúpil
špeciálnu trúbku a chodieval
som na fans povzbudzovať skalických
hráčov.
Mal si v hokejových začiatkoch
svoje sny?
- Samozrejme a jeden sa mi už
splnil. Túžil som si zahrať v jednom
tíme so Žigom Pálffym,
ktorý je mojím vzorom, druhým
snom je, asi tak ako u každého
hokejistu, dostať sa do NHL.
Sleduješ niektoré mužstvá,
ktoré sa ti páčia hrou?
- Keď bol Žigo v Amerike, tak
som sledoval každý jeho zápas,
ale odkedy tam nehrá, nemám
svojho favorita.
Čo radíš medzi svoje najväčšie
hokejové úspechy?
- Určite medaily v juniorke aj
v doraste. Striebro a bronz majú
určite svoju cenu.
Ako ťa motivujú tieto získané
medaily?
Rád si spomínam na tie chvíle,
kedy sme ich vybojovali, no
chcel by som si niekedy zaspomínať,
aj ako som vyhral extraligu
za mužov.
Naskočil si mladý do seniorskej
mužskej extraligy, pociťuješ
rozdiel?
- Určite silovo aj rýchlostne, je
to namáhavejšie. Musel som dostať
pokoj na hokejku, zatiaľ sa
mi to ešte ani tak nedarí, ale dúfam,
že sa do toho postupne dostanem.
Chcem sa hokeju venovať,
pokiaľ mi zdravie poslúži.
VSkalicimáteviacero skúsených
obrancov, ovplyvňuje ža
ich hra?
- Veľmi mi pomáha a drží ma
nad vodou Martin Ivičič. Chcel
by som sa mu za to poďakovať,
že sa tak o mňa stará. Celkovo v
skalickej kabíne vládne dobrý
kolektívny duch?
Ktoré okamihy v zápase sú pre
teba najkrajšie?
- Keď sa vyhrá, tak na konci
zápasu. Ako sa všetci tešíme,
keď prídeme do kabíny. Predtým
sa ešte podelíme o túto radosť s
našimi vernými fanúšikmi. Sú
vynikajúci a ja verím, že s nami
vydržia až do konca sezóny.
Čo patrí k tvojim záľubám okremhokeja?
- Zasa len športová činnosť,
futbal, tenis, ale aj utrácanie
peňazí pri nakupovaní, najmä
za oblečenie. Módu však nesledujem.
Aké typy dievčat sa ti páčia?
- Jeden typ mám a to je moja
priateľka Lucinka. Poteší od nej
sladký božtek pred zápasom.
Ako by si ty charakterizoval
Petra Gulu?
- Som dosť urážlivý, nervák.
Na druhej strane som veľmi kamarátsky
a mámrád spoločnosť.
Čo ťa najviac poteší, alebo
prekvapí?
- Rozhodne nejaký pekný darček.
Či už pre mňa, alebo odo
mňa. Rád rozdávam prekvapenia
priateľke i svojim rodičom.
Akú úlohu zohrávajú pre teba
rodičia?
- Dosť veľkú. Keď mám krízu,
tak ma vedia upokojiť a stoja
vždy za mnou. Rovnako i brat
Marek ma podporuje. V niektorých
veciach je mi vzorom, najmä
po rozumovej stránke.
Kto ti eštepomáhav tvojich
životných situáciách?
- Sú to moji najlepší kamaráti
Juraj Mikúš a Lukáš Sopúšek,
ktorí ma už neraz podržali.
Čo ťa najviac poteší na tanieri?
- Pochutím si na chrumkavom
kurčati s ryžou, k tomu môže byť
nejaký džús, najradšej jahodový.
Kde by si si chcel užiť dovolenkové
leňošenie?
- Po sezóne budú tri týždne
voľna, tak by som chcel ísť do
Tatier. To druhé voľno po letnej
príprave by sme chceli ísť s priateľkou
na Malorku.
Mášživotné krédo, čím sa riadiš,
čo ti pomáha?
- Nerob druhým to, čo nechceš,
aby oni robili tebe.
Bojovný obranca svojou húževnatosťou
a neustálou prácou
na sebe stále napreduje a
netají sa, že zlato, ktoré mu
chýba, by chcel získať.
MONIKAKUŠNIEROVÁ