Dokazuje to aj výsledok referenda
z roku 1996, ktoré jednoznačne
potvrdilo želanie Mariančanov
pripojiť sa k hlavnému
mestu.
Dnešná Marianka - záplava
novostavieb
Marianka donedávna nebola pre
Bratislavčanov takým lákavým
miestom pre bývanie, ako je tomu
dnes. Prekážala slabá dopravná
prepojenosť s najbližším
okolím, služby a infraštruktúra
taktiež nezodpovedali
požiadavkám mladých rodín.
Počas obdobia socializmu bola
táto obec zaradená medzi zánikové,
čo sa prejavilo na značnej
migrácii. Kým v roku 1965 mala
1456 obyvateľov, za dve desaťročia
jej ubudla viac než tretina
Mariančanov. K obratu prišlo až
koncom osemdesiatych rokov.
Dnes v Marianke žije približne
1200 obyvateľov. Oficiálne,
pretože neoficiálne až 1600. Tých
zhruba štyristo občanov si v obci
neprihlásilo trvalý pobyt. Počet
domov za posledné desaťročie
vzrástol o úctyhodných sto percent.
A výstavba bude pokračovať,
Marianka je totiž „v kurze“. No
nie všetci občania sú z toho
nadšení. Niekoľkí odporcovia
varujú pred živelnou a nekontrolovanou
zástavbou, ktorá má
zhoršiť kvalitu bývania ostatných
Mariančanov.
Priority určuje každodenná
realita
Starosta Viliam Bolgáč je vo
svojom prvom funkčnom období.
Problematiku samosprávnych
funkcií má zmapovanú,
keďže predtým zastával
funkciu poslanca v obecnom
zastupiteľstve.
Aj keď je Marianka kvôli blízkosti
k hlavnému mestu vnímaná
ako bohatá obec, starosta
to tak nepociťuje. Na rozdiel
od obcí s firmami a bohatými
sponzormi, príjmy Marianky sú
vraj minimálne a ledva postačujú
na financovanie komunálnych
potrieb.
Príjem z podielových daní a
daní z nehnuteľností a pozemkov
možnosť veľkého rozvoja
neprináša.
Potrebné financie sa preto
pokúšajú získať z cudzích zdrojov,
hlavne z eurofondov. V tejto
súvislosti starosta vyzdvihol
prácu svojich poslancov a ich
mimoriadnu aktívnosť v tomto
smere.
Za posledný rok sa aj vďaka
ich úsiliu podarilo vybudovať
kanalizačný zberač popri potoku,
na ktorý sa neskôr bude napájať
väčšina domácností. Ako spomenul
starosta, hlavný podiel
na zabezpečení financovania
investičnej akcie mal však miestny
farár páter Augustín.
Problémy vyžadujú neodkladné
riešenie
Najväčším problémom obce sú
chýbajúce inžinierske siete. Vedenie
samosprávy má tak jasnú
víziu, čo treba robiť. Dokončiť
kanalizáciu a plynofikáciu obce.
Následne sa plánujú zamerať na
výstavbu ciest a chodníkov. Pretože
cesty v Marianke sú priveľmi
úzke a keďže chýbajú chodníky,
chodci sú neraz v ohrození.
Pozornosť treba zaiste venovať
aj školstvu. Základnú školu
kedysi navštevovalo vraj až 150
žiakov. Tým, že bola Marianka
zánikovou obcou, v nie tak dávnej
minulosti mala škola už len
dve triedy a spolu 15 žiakov.
Dnes už 26 žiakov navštevuje
tri triedy a v budúcom roku pravdepodobne
otvoria štvrtú. Podmienky
pre výučbu sa zlepšujú,
nedávno napríklad získali zaujímavý
obnos financií z grantu
na výučbu angličtiny. Materskú
školu v obci navštevuje 33 detí.
MAREK BRNA
Plány na zatraktívnenie obce
Vedenie obce v súčasnosti sústreďuje
úsilie najmä na prípravu
štúdie revitalizácie Námestia 4.
apríla. Na skrášlenie stredu obce
je však najskôr potrebné získať
prostriedky na vypracovanie projektovej
dokumentácie. Pracuje
sa tiež na projekte informačného
systému. Ten by mohol Mariančanom
i návštevníkom takpovediac
nahrádzať turisticko-informačnú
kanceláriu. S tým úzko súvisí aj
projekt podpory cestovného ruchu
v obci. Zabezpečil by nové
propagačné materiály, osadenie
pútačov pri cestách a orientačné
značenie priamo v obci. Plánuje
sa tiež prepojenie Obecného úradu
s námestím. Chodník popri
potoku s vkusne upraveným okolím
by rozhodne stred Marianky
zatraktívnil. Rekonštrukciu tzv.
Svätého údolia v súčasnosti realizuje
cirkev. Dodajme, že revitalizácia
pamiatkovej zóny a najmä
areálu pútnického miesta bola už
naozaj potrebná.
Legenda o liečivej
sile prameňa
Archeologický prieskum ukázal,
že už tisíc až tisícdvesto
rokov pred Kristom bolo „mariatálske“
údolie osídlené.
Podľa legendy bol v „thálskom“
lese prameň, v ktorom
sa v roku 1030 našla zázračná
soška Panny Márie. Ľudia
pripisovali vode z prameňa
zázračnú silu a prichádzalo
sem čoraz viac pútnikov. V
nasledujúcich storočiach pod
patronátom paulínskej rehole
pribudlo v údolí dvadsaťšesť
sakrálnych stavieb a prichádzali
tam nespočetné zástupy
pútnikov i spoza hraníc Slovenska.
Najviac návštevníkov
prichádzalo v rokoch pred
druhou svetovou vojnou.
Značný potenciál je
v cestovnom ruchu
A to najmä pre veriacich. Avšak
v ubytovaní, no najmä v ponuke
stravovacích zariadení,
treba odstraňovať rezervy,
keďže nároky súčasníkov sú
neporovnateľné s nárokmi
pútnikov v minulosti. Popri
pobožnostiach dnešný človek
vyžaduje relax, občerstvenie
a taktiež rôzne suveníry.
Marianka má vďaka svojim
„danostiam“ dobrú šancu
nadviazať na minulosť, keď
bola skutočne veľmi známa.
Vyrábali sa tam bridlicové
písacie tabuľky, pred sto
rokmi nepostrádateľné pre
školákov celého Rakúsko-
Uhorska. Surovina na túto
výrobu sa ťažila v bridlicovom
lome nad pútnickým údolím.
