Komorné prostredie, ale témy
nanajvýš aktuálne. Kedy už
bude mať záhoráčtina prím
nielen na Záhorí? Čo sa zmenilo
u nás a v nás „i Evropje i
ve svjece“ od novembra 1989.
Najdôležitejším obsahom však
boli v dialógu moderátora Ivana
Fodora z Domu kultúry v
Senici a hosťa Mariána Hatalu
Odkazy a mosty.
Odkazy medzi autorom a
čitateľmi, medzi autorom a
autormi, skúsenosti z komunikácie
s inými literaátmi
v Rakúsku, kde je Hatala aj
spisovateľsky organizovaný.
Niektoré naše žabomyšie spory
a vnútronašské problémy v
globálnom svete efektívnejšie
dokáže pretaviť do tvorby s hlbokou
myšlienkou u susedov.
(Rozdiel. Mlčím aby sa ti ľahšie
hovorilo. Nie preto aby si ma
umlčal.)
Marián Hatala čítal zo svojich
najnovších aj starších
básní i próz. Po slovensky, ale
najmä po záhorácky. Aj herecky
bravúrne interpretoval monológ
záhoráckeho alkoholika,
že bol jednoducho vernejší ako
verný. Pritom básnik, rodák z
Holíča, niektorých besedujúcich
až zaskočil. „Ja som ani nevedela,
že si Záhorák, veď som
ťa nikdy po záhorácky hovoriť
nepočula...“
Tým, ktorí ho počuli 16. novembra,
literárne stretnutie
s Mariánom Hatalom potvrdilo
životaschopnosť projektu
„zobák,“ v ktorom autori zo
Záhoria v záhoráčtine „dvíhajú
záhorácke povjedomí.“ „Enem,
aby vysoko postavenú desku,
kerú v projekce postaviu Hatala,
nebyuo treba podlézat.“
Už o necelý mesiac, 20. decembra
o 19. hodine, bude v Dome
kultúry „jak mu zobák narosteu
ščebotat“ básnik Pavol
Stanislav.
MILAN SOUKUP
