Pri ceste z Malaciek do Stupavy
si už tí pozornejší stihli
všimnúť drevené značky s
nápaditými ornamentami a
nápisom salaš.NaZáhorí
vec neobvyklá a o to viac
vzbudzujúca zvedavosť. Tej
smesa neubránili animya
na avizovaný salašsmesa
vybrali pozrieť.
Po odbočení z hlavnej cesty tam
cesta trvá asi päť minút. Pravda,
ak človeka na priúzkej asfaltke
nezdrží vyhýbanie sa protiidúcim
vozidlám.
Po príchode na miesto sa návštevníkovi
naskytne pohľad na
rozsiahly areál, kde okrem koliby
je aj biofarma a výrobňa
bryndze, taktiež s prívlastkom
bio.
Ako podotkol majiteľ Alojz
Hlina, projekt biofarmy sa zrealizoval
bez akejkoľvek štátnej
podpory a rôznych dotácií.
Ako si však toto všetko mohol
pán Hlina dovoliť? „Pätnásť rokov
podnikám v Číne. Od roku
1992, keď sa veľa ľudí pozeralo
len západným smerom, tak ja
som už vtedy sedel v Číne. Zameriavali
sme sa na export súčiastok
a automobilov.“
Alojz Hlina pochádza z Oravy,
už dlhší čas ale pôsobí v Bratislave.
Pred necelými dvoma
rokmi si začal plniť svoj veľký
sen - vytvoriť v blízkosti hlavného
mesta kúsok Oravy. „Je
pravdou, že som chcel ísť s dobou,
veď biofarmárčenie je momentálne
v Európe trendom. Ale
v prvom rade mám osobné presvedčenie,
že ide o dôležitú vec.
Aj z vlastnej skúsenosti, pretože
sa v našej rodine vyskytli zdravotné
problémy. Pomohla až
zmena stravovacích návykov.
Odvtedy preferujeme len čiste
prírodné suroviny bez rôznych
úprav za pomoci chémie,“ vysvetlil
svoje pohnútky Alojz
Hlina.
Vhodnú lokalitu pre salaš hľadali
dlhšiu dobu. Nakoniec našli
takmer ideálne miesto pár kilometrov
za Stupavou. Je zaujímavé
aj výskytom vzácnych ihličnanov,
ide totiž o bývalé pracovisko
botanickej záhrady. Pri
výbere zohrávala dôležitú úlohu
dostupnosť lokality, ale zasa nie
až príliš veľká. Blízkosť ľudských
obydlí by mohla pôsobiť obmedzujúco.
Niekomu by farmárčenie
mohlo prekážať.
Podnikaniev biovýrobe sa
len rozbieha
Po roku a pol fungovania farmy
Alojz Hlina konštatuje, že sú
stratoví. „Zatiaľ áno. Moja žena
hovorí, že je to strašne drahá
hračka. Beriem to ale ako beh na
dlhé trate.“
Doposiaľ sa špecializovali na
výrobu bio-bryndze. Zásobujú
ňou údajne najväčšiu reštauráciu
v Bratislave.
Majiteľ biofarmy si do budúcna
verí, je plný odhodlania a
plánov. Na prelome novembra a
decembra chce rozbehnúť prezentáciu
výroby syra, návštevníci
tak budú môcť sledovať tradičné
postupy z Oravy. Približne
v tom čase plánujú i otvorenie
biopredajne. Ponúkať v nej chcú
aj výrobky iných biovýrobcov.
Láka ich tiež pestovateľská činnosť.
V budúcom roku sa zamerajú
hlavne na zeleninu, časť
produkcie by tvorili liečivé rastliny.
Koliba presne ako v Tatrách
Stredobodom pozornosti návštevníkov
sa stáva koliba a v nej
malá reštaurácia. Ponuka jedálneho
lístka sa točí najmä okolo
bryndze, najviac na odbyt idú
samozrejme bryndzové halušky.
Koliba tu však pôvodne nestála.
Ide o muzeálny kus, rozobratý
brvno po brvne v Zuberci na
Orave.
V drevenici je dokonca i zariadená
učebňa, majiteľ by totiž
chcel organizovať aj programy
pre žiakov prvého stupňa. Niečo
ako deň na farme alebo školu v
prírode.
Ksyrárstvu to pána Hlinu
vždy ťahalo
Alojz Hlina študoval poľnohospodárstvo.
Hovorí, že výroba syra
ho vždy lákala. Avšak nechce
robiť hocijaký. „Ovčí syr by podľa
mňa mal byť vyrobený skutočne
len z ovčieho mlieka.
Dneska sa ako bryndza môže
deklarovať aj taká, ktoré obsahuje
až 50 percent kravského mlieka.
Som proti tomu.“
Na farme má zatiaľ 55 oviec,
dva kone a šesť kôz. O statok a
areál sa mu starajú ľudia „od fachu“.
„Máme tu bačov, striedajú sa,
chodia na turnusy. Majú v tomto
smere prax, to proste musí
byť človek s praxou. Nedá sa
niekomu vnútiť, aby to šiel robiť.
Musí mať na farmárčenie
schopnosti a chuť. Poviem vám
otvorene, dosť ťažko sa dnes takí
ľudia hľadajú.“
Ale dosť ťažko sa na Záhorí
hľadá aj podobná atrakcia, ako je
tento pravý, skutočne nefalšovaný
salaš. Jeho majiteľovi entuziazmus
rozhodne nechýba,
čo je len dobre. Veď práve takéto
projekty robia región príťažlivejším.
MAREKBRNA