Narodil sa v Skalici 25. marca
1867 a zomrel 29. novembra
1927 v Bratislave. Pochovaný
je v rodnom meste, autorom
jeho náhrobníka je slovenský
architekt Dušan Jurkovič.
Popri potomkoch osobnosti
si Pavla Blahu pri 140. výročí
narodenia a 80. výročí úmrtia
uctili v Skalici 6. októbra aj
veľvyslanec Českej republiky
na Slovensku Vladimír Galuška,
podpredseda Trnavského
samosprávneho kraja Zdenko
Čambal, primátor Skalice Stanislav
Chovanec a ďalší hostia.
„Doktor Pavel Blaho bol lekárom
v Skalici, kúpeľným lekárom
v Luhačoviciach, počas
vojny vojenským lekárom v
Kroměříži, neskôr v Stoličnom
Belehrade,“ uviedla riaditeľka
Záhorského múzea (ZM) v Skalici
Viera Drahošová pri soche
Pavla Blahu v areáli skalickej
nemocnice. Autorom sochy
bol sochár z Trnavy Ján Koniarek
a slávnostne ju odhalili
roku 1937. „Pavel Blaho,“ ako
podčiarkla riaditeľka Drahošová,
„bol nielen lekárom ľudí,
ale i lekárom národa. Bol poslancom
uhorského snemu za
moravsko-svätojánsky okres v
rokoch 1906 a 1910, bol členom
dočasnej a takzvanej žilinskej
vlády, i do svojej smrti poslancom
Národného zhromaždenia.
Propagoval myšlienky
československej vzájomnosti,
časopisom Hlas sa zaradil do
pokrokového krídla slovenskej
politiky...“
Akými liekmi liečil národ?
„Podpora a rozvoj hospodárskych
spolkov, zakladanie
gazdovských družstiev, boli
prvými medikamentmi na
prakticky neexistujúcu osvetu
o efektívnom hospodárení
dedinských sedliakov.“ Dokladom
týchto snáh je dodnes,
ako povedala V. Drahošová pri
kladení venca k soche osobnosti,
budova gazdinskej školy
(dnes pôrodnice), ktorú založil.
Pavol Blaho sa zberateľstvom,
kultúrnou prácou, i
divadlom zaslúžil o prebúdzanie
národa z letargie. Vzťah k
spevu a ľudovej piesni po ňom
rozvíjajú ďalšie generácie
Blahovcov (syn Janko Blaho,
vnučky Eva Blahová, Helena
Jurasovová,...). Zaslúžil sa aj
o jeden z architektonických
skvostov Skalice, podľa projektu
Dušana Jurkoviča, Spolkový
dom na námestí s mozaikou na
námet Mikoláša Aleša (1905).
Program, moderovaný v
kultúrnom dome Izabelou Pažitkovou
a Antonom Dinkom,
plasticky priblížil osobnosť
Pavla Blahu. Podobne ako výstava
vo foyeri alebo kniha Viery
Lukáčkovej, vydaná o osobnosti
politika a lekára v Skalici
roku 2005.
Pavel Blaho sa v čase národnostného
útlaku ujímal
slovenských študentov vyhadzovaných
z maďarských škôl.
Medzi rokmi 1898 až 1914 tak
pomohol k štúdiu 576 študentom.
Nespomenulo sa, že medicínu
študoval až 10 rokov. Aj
to súviselo s aktivitami pre
národ v rôznych spolkoch, pripojila
medzi zaujímavosťami
o svojom starom otcovi profesorka
Eva Blahová. V programe
zaspievala aj ďalšia vnučka
Helena Jurasovová so svojou
vnučkou. Zatancoval súbor
Vienok z Bratislavy, zahrala
ľudová hudba Skaličan. Vnuk
Vladimír Blaho v programe
prečítal pozdravný list riaditeľa
Národného osvetového
centra Jána Tazberika a aj menom
celej rodiny Pavla Blahu,
významnej osobnosti slovenského
národa, vyjadril radosť,
„že Skalica je hrdá na nášho
starého otca a dokázala si ho
takto uctiť.“
MILAN SOUKUP