Za akých okolností vás zastihla
nežná revolúcia?
- November 89 ma zastihol
vo funkcii zástupcu riaditeľa
gymnázia tu v Skalici. Tými
aktívnymi boli študenti a naši
bývalí študenti, ktorí chodili
k nám do školy odovzdávať
správy o tom, čo sa deje v
Prahe, alebo v Bratislave. Boli
sme z toho, čo sa dialo, nie
celkom dobre zorientovaní,
ani my v vedeniach rôznych
inštitúcií, ani ľudia v iných
pozíciách. Takže som, poviem
úprimne, všetko, čo v novembri
prišlo, prijímal skôr s
obavami o budúcnosť, pretože
som mal vtedy obavy o socializmus
vôbec. A ako to dopadlo,
už všetci vieme.
Zmenil november niečo zásadné
vovašomživote?
- Zmenilo sa pre mňa na
šťastie to, že som si uvedomil,
že som v podstate nebol doslova
a do písmena človek
slobodný, a voľný. Získal som
a ocenil pocit osobnej slobody
a voľnosti. V podstate som si
tie svoje profesionálne pozície
aj obhájil. A podarilo sa mi
pokračovať v spisovateľskej
činnosti. Teda tie obavy, u
mňa osobne z budúcnosti, sa
nenaplnili. Ale, že by som zasa
všetko prijímal s nadšením,
čo prišlo po novembri
89, to už by som zase klamal.
Veď sa vyskytujú a objavujú
veci v súčasnosti aj veľmi negatívne,
ktoré sme predtým
nepoznali. Alebo sme sa
domnievali, že sa neobjavia,
že sa s nimi nezoznámime.
Boli to tie známe súvislosti s
kriminalitou, s drogami, prílišným
uvoľnením disciplíny
v školách a podobe.
Doakej miery teda myšlienky
Novembra 89 žijú aj dnes?
- Žijú skôr v teoretickej rovine.
Pripomínajú sa skôr v
médiách, pripomínajú ich
rôzni predstavitelia. Ale v
praktickom živote, bohužiaľ,
sa tieto idey ešte ani zďaleka
nenaplnili. Ešte pretrvávajú
návyky na rôzne totalitné
zvyky, alebo nesprávne chápanie
základných princípov
demokracie. Čiže princípy by
sa mali každopádne oživovať,
alebo by sme sa k nim mali
vracať. Ale mali by sa k nim
najmä vracať tí, čo po tom roku
1989 sľubovali, že všetko
bude inak. Že prídu čestnejšie
generácie politikov, že budú
čestnejšie politické skutočnosti
uvádzať do života. Bohužiaľ
sa to od najvyšších
predstaviteľov veľmi často
nedočkávame. Práve naopak,
stretávame sa s úplne protikladným
správaním sa, a popieraním
akýchkoľvek ideí
súvisiacich so 17. novembrom
1989.
Myslíte si, že by ľudia aj dnes
šli za niečo či proti niečomu,
za nejakú spoločnú vec, ideu
, demonštrovať do ulíc?
- Rád by som veril, že taká
idea je. Ale mám obavy, že by
to bola skôr idea, ktorá by
viedla k zneužitiu ľudí v uliciach.
K nacionalistickým,
alebo iným prejavom. Ale,
tým, že napríklad ľudia spontánne
reagovali na zavraždenie
študenta Tupého v Bratislave
akciou aj u nás na gymnáziu,
aj keď nešlo o masovosť
a vyjdenie do ulíc, si
myslím, že snáď ešte predsa
len nie je v tejto veci všetko
stratené. Že by ešte i v pozitívnom
zmysle dokázali ľudia
na uliciach dať najavo, že im
ide o správnu a spravodlivú
vec. MILANSOUKUP
