Ako ste vnímali vývoj revolučných
udalostí?
- V tom čase som bol na postgraduálnom
štúdiu a udalosti
ma zastihli rovnako ako študentov
hocikde v republike.
Armáda je organizácia, ktorá
musí mať vonkajšiu aj vnútornú
disciplínu a preto sme ťažko
chápali chaos, ktorý postupne
nastával. Demokracia je vo vojenských
kolektívoch určitým
spôsobom obmedzená vzhľadom
na špecifické podmienky
a iné zásady občianskeho života,
a tak sme sa k danej problematike
museli postaviť.
Iste sa tak dialo aj po návrate
do senických kasární...
- Nuž, boli tu rôzne pokusy
brať situáciu po svojom, hlavne
medzi mladými ľuďmi,
mužstvom. Napríklad v Senici
chodievali vojaci na vychádzky
v pyžamových nohaviciach,
veliteľa zboru tým náramne
zaskočili. O nejakých tvrdých
sankciách sa však neuvažovalo...
Čovámz minulosti chýba a
čo naopak nie?
- Som z toho všetkého vonku,
päť rokov som dôchodca.
Prežil som plodný a zaujímavý
život, nič neľutujem. Chýba tu
určitá forma plánovania budúceho
dňa.
Pozitívnym javom je sloboda
slova, no musí byť podložené
materiálnym zabezpečením.
Vážim si, ak niekto získa poctivou
prácou materiálne statky
a zamestnáva ďalších aj mladých
ľudí cestujúcich do zahraničia
za skúsenosťami.
Obdivujem ich, že našli odvahu
a verím, že to, čo si vybojovali,
bolo im na prospech.
(EN)
