Tri výstavy Čáčovanov

V prvú októbrovú nedeľu v budove bývalého čáčovského Obecného úradu (terajšia pobočka Záhorskej knižnice v Čáčove) otvorili tri nové výstavy.

Sviatočná atmosféra vernisáže spojenej s hudbou i recitáciou naznačila, že Čáčovania zdravý lokálpatriotizmus rozvíjajú aj dnes, i keď sa po roku 1971 ich dovtedy samostatná obec stala súčasťou Senice.
Na slávnosti poslankyňa senického Mestského zastu-piteľstva Emília Vágnerová pripomenula históriu Čáčova od prvej písomnej zmienky z roku 1394 až po súčasnosť. Medzi viacerými vzácnymi hosťami tam privítali aj primátora Senice Ľubomíra Parízka, prednostku Mestského úradu Katarínu Vrlovú a mnohých ďalších.
Prvá písomná zmienka o Čáčove je z roku 1394 z darovacej listiny uhorského kráľa Žigmunda Luxemburgského, ktorou hrad Branč i s jeho panstvom daroval pôvodne poľskému šľachticovi Stiborovi zo Stiboríc. Názvy obce sa z pôvodného Zackafalwa z roku 1394 menili na Chatow, 1452 - Kacho, 1786 – Cschacschó, 1808 - Csácsó, Cžáčow až na dnešný Čáčov (1920).
V obci pôsobili mnohé výz-namné osobnosti zapísané aj do dejín Slovenska. Napríklad kňaz, cirkevný a literárny historik Ján Mocko, Dušan Fajnor, biskup západného dištriktu i generálny biskup slovenskej evanjelickej cirkvi augsburského vyznania. Učiteľ Cyril Galay napriek maďarským školským zákonom a zákazu slovenčiny v školstve, vyučoval a vychovával deti v národnom duchu. Významným predstaviteľom boja za národné pozdvihnutie bol tiež čáčovský richtár Martin Bartoň popravený v októbri 1848.
Čáčov vo výtvarnom umení stvárnili viacerí významní výtvarníci, Janko Alexy, Julius Koreszka i Martin Benka. Veľa zaujímavých údajov z histórie Čáčova priblížila v príhovore poslankyňa Emília Vágnerová. Vzťah k domovu prezentovali básňou krojované dievčence a harmonikár Vladimír Bibza načrel do hudobného folklóru.
A potom sa už domáci i hostia rozpŕchli po troch výstavách.
Na jednej 54-ročný Vladimír Holický prezentoval prierez svojou vyše 30-ročnou výtvarnou tvorbou inšpirovanou aj Čáčovom. Študent informatiky na Materiálovo-technologickej fakulte Slovenskej technickej univerzity v Trnave Slavomír Bučák sa ako zberateľ fotografií stal autorom výstavy o obci Čáčov od roku 1394 po súčasnosť.
Treťou inšpiratívnou výstavou bola výstava aranžovania kvetov. Jana Beňová z čáčovského záhradníctva na nej sústredila okolo 80 kvetinových aranžmá, vence i zdobené klobúky. Na čáčovskej nedeľnej slávnosti rezonovalo, že identita i hrdosť Čáčovanov má svoje čaro a budúcnosť aj ako súčasť Senice, k čomu im Ľubomír Parízek poprial všetko najlepšie.
Milan Soukup