Čo dokážu? Punťa i Čertík sú „umelcami“ v balansovaní viacerými spôsobmi na rôznych predmetoch: na lopte, na ruke majiteľa, na hojdačke, na násade metly držanej vo vzduchu. Punťa na doske položenej na valci vydržal balansovať minútu a osem sekúnd, na hrazdičke minútu a sedem sekúnd, na pánovej dlani 32 sekúnd. Stojac na zadných nohách balansoval 15,77 sekundy na vodorovne upevnenom drôte. Punťov potomok, pes Čertík, sa stojac na zadných nohách udržal 38,04 sekundy na hojdačke tvorenej drevenou žŕďkou, dokázal balansovať na hrane pílky na železo hrubej 0,8 milimetra, a 24,20 sekundy obstál na napätom ťažnom lane automobilu. Toľko zápisy z knihy rekordov. Psia hra na klavíri, jazda na skateboarde, to už sú štvornohých šikulov koníčky navyše, ku ktorým sa dostali celkom náhodne, no nadchýňajú ich rovnako ako balansovanie...
Vavríny z brnenskej Obory
13-ročný Punťa je 5-násobným rekordérom Slovenska. Mladší Čertík bol tohto roku rekordmanom roka. Cvičiteľ Jozef Malík sa teší z každého ich úspechu, ktorým reprezentovali Unín a prezentovali prácu slovenského cvičiteľa v konkurencii orieškov i psíkov-šikulov čistokrvných plemien.
„V Brne na priehrade v Rekreačnom stredisku Obora v septembri vystupovali medzi čistokrvnými psami. Súťažilo ich 110. Zo Slovenska tam okrem nás nebol nik,“ komentuje najnovšie úspechy Jozef Malík. „Punťa tam získal 1. miesto veterána v kategórii orieškov a krížencov. Desaťročné a staršie psy boli zaradené do kategórie veteránov. Mladší Čertík získal 2. miesto v súťaži najkrajší pes. S Punťom sa v súťaži Šikula delili o druhé miesto. Divákom sa najviac páčilo, ako sa postavil na zadné nohy na žŕďke zavesenej na vôdzke.“
Prečo sa psíkom Jozef Malík stále venuje a neostýcha sa porovnávania výkonov? „Už by sme boli radi, keby nás niekto porazil,“ vraví so spokojným úsmevom, ktorý je skôr výzvou pre iných štvornohých zverencov a ich trénerov. „Aby sme už mohli mať nejakého nástupcu. Zatiaľ sme v našej kategórii nenašli premožiteľov, ktorí by nás na špici vystriedali. No s Punťom už čoskoro so súťažením skončíme. Veď 10 rokov chodenia na súťaže a výstavy je dosť dlhá doba.“
Výcvik podľa Komenského – škola hrou
Niektorí ľudia so psami nezvládnu ani jednoduché povely. Jozefovi Malíkovi sa darí naučiť svojich štvornohých miláčikov aj čosi, čo divákov na súťažiach nadchne a psíkov pobaví. Akú radu by ponúkol tým, ktorí chcú začať s tréningom, aby raz orieškov z Unína na symbolickom psom piedestáli vymenili? Recepty je vraj jednoduchý.
„Čo pri výcviku nepodceniť na začiatku? Pes sa nesmie začať báť, lebo sa bude báť stále. Čím ho treba motivovať? Na to nie je žiadna zvláštna, ale skôr veľmi jednoduchá rada. Nemusíte ho motivovať nejakými dobrotami. Stačí sa s ním hrať. A on sa to naučí sám.“
MILAN SOUKUP
