Akciová spoločnosť Baňa Čáry sa od februára 2006 usiluje nadviazať na niekdajšiu ťažbu lignitu. Od konca mája minulého roka získala právo prípravy a dobývania výhradného záhorského ložiska. Zo 44 zamestnancov, ktorí nový rozbeh baníctva v regióne štartovali zhruba pred rokom, počet zamestnancov Bane Čáry vzrástol už na 138 ľudí. Z nich 102 pracuje v podzemí. Od začiatku roka 2007 tam vyrazili 1100 metrov prieskumných chodieb. Aj tieto fakty počas uplynulého víkendu spomínali pri oslavách Dňa baníkov a energetikov v regiónoch s baníctvom na Slovensku.
V Čároch si baníci svoj sviatok ako šancu bilancovať dosiahnuté a zamyslieť sa nad ďalším rozvojom uhoľného baníctva na Záhorí presunuli na 14. septembra. Nemajú chýbať príhovory generálneho riaditeľa Bane Čáry Romana Hrnčiríka, predsedu závodného výboru Odborového zväzu pracovníkov baní, geológie a naftového priemyslu v Čároch Vladimíra Váňu, či zástupcov obecnej samosprávy.
Bohatstvo podzemia
„Ložisko lignitu v Čároch je také veľké, že by bolo hriechom ho v súčasnej energetickej situácii v rámci Európy alebo aj na Slovensku nevyužiť a nevyťažiť. Nové zdroje nebudú stačiť vyrovnať tú rastúcu potrebu. Naše zásoby 26 miliónov ton pri ťažbe do 500-tisíc ton ročne nám dávajú banícku budúcnosť na pol storočia,“ konštatoval generálny riaditeľ R. Hrnčirík.
Podobne, ako iné bane na Slovensku, chcú aj tamojší baníci získať od Ministerstva hospodárstva SR štátnu pomoc, ktorá vlastníkom a akcionárom bane umožní otvoriť ložisko a zabezpečiť podporované množstvo ťaženého lignitu aj zo strany Vlády. Tak, aby Záhorie prispelo k výrobe elektriny pre priemysel a vlastnú spotrebu Slovenskej republiky z tuzemských zdrojov.
Kilometer do začiatku ťažby
V Bani Čáry teraz pracujú na príprave, otvárke a prieskume 9. ťažobného poľa, takzvanej centrálnej ťažobnej kryhy. Možno si ju predstaviť ako doskovité teleso bez výškových rozdielov s mocnosťou sloja od 4,6 do 5 metrov. Ložisko podľa prieskumov nemá žiadne zlomy a poruchy. Nízkym obsahom síry čársky lignit (0,9 až 1 percento) spĺňa tiež nároky na ekologické spaľovanie pri emisiách. Výhrevnosť, ktorá nie je najnižšia na Slovensku, predstavuje okolo 10,6 MJ/kg. To všetko vraví v prospech ťažby, ktorá bola pred rokmi prerušená.
S Banskými projektmi Bratislava sa v Čároch pracuje na Strednodobej koncepcii otvárky centrálnej kryhy. Cieľom je zabezpečiť plynulú a bezpečnú ťažbu pre Elektráreň Nováky. Okrem energetického potenciálu má lignit z tejto bane význam aj v poľnohospodárstve. Jeho mletú podobu ako jemnej frakcie vďaka obsahu humínových kyselín je možné používať ako sorbent znečistenia pôdy a biostimulátor.
Rezort hospodárstva môže na nové investície do ťažby prispieť tridsiatimi percentami z celkových nákladov. Projekt čárskych baníkov by vo Vláde mohli prerokovať v októbri tohto roka a ťažba by mohla začať v polovici roku 2008. Lignit zo Záhoria, ako najmladšie uhlie, staré asi 8 miliónov rokov, s najnižším obsahom síry, je vhodné na ekologické spaľovanie vo fluidných kotloch.
Chodby, ktoré sa razia, sú vlastne investičnými dielami. Aby sa odkrylo celé ťažobné pole treba ich vyraziť 9-tisíc metrov, ale... „Môžeme otvoriť aj časť, a potom postupovať ďalej pri ťažbe...“ naznačuje inú možnú alternatívu generálny riaditeľ Bane Čáry R. Hrnčirik a dodáva: „Treba nám vyraziť nejaký kilometer chodieb na to, aby sme mohli spustiť ťažbu. A potom pokračovať v otvárke. Denný výkon sa pohybuje okolo 8 metrov, v súčasnosti pracujeme na tri smeny.“
Baníci sa vracajú
Do bane sa vracajú aj tí, ktorí počas útlmu odchádzali inam. Buď do iných profesií, alebo k baníckym susedom na južnú či severnú Moravu.
Daniel Ladislav z Brodského: „Robím tu desať rokov. Zdá sa, že sme už za poruchou, že sa to znova oživuje. Cítiť to aj na zárobku. Je to dobré.“
Dušan Riška, Čáry: „Robím tu štyri roky, plat sa zlepšil, išiel hore. Robím v čelbe, jazdím aj na kombajne.“
Milan Sušila zo Šaštína-Stráží: „V Bani Čáry robím dvanásť rokov. Rok som bol z bane preč. Tu sa to vtedy zatváralo, tak som robil v Kútoch s textilom. Je to tu lepšie, ako to bolo predtým. Som rád, že som sa mohol k baníctvu vrátiť.“ Veríte, že sa dostane ťažba v bani na pol milióna ton ročne?
Milan Sušila: „To uvidíme až časom. To sa hneď nedá povedať.“
Jozef Poliačik z Holíča – predák pri razení: „Verím tomu. Je to na najlepšej ceste. Teraz ešte síce nerobíme na tony, ale razíme chodby na metre.“
Ľubomír Mlčoch: „V bani som už 26 rokov. Som tu ako inventár. Ako špatná zelina (smiech), ktorá nevyhynie. Držím sa tu stále. Lebo ma to tu baví. Keď sa prevádzka pred časom rušila, museli niektorí odísť. Mňa si tu vtedy nechali ako technický dozor. Zostal som tu s ľuďmi, ktorí robili údržbové práce. Keď nás tu bolo najmenej, tak nás bolo zhruba 52 ľudí. Aj s úradníkmi...Teraz už nás je tu opäť viac ako 130. Chce to len nejakého dobrého investora a príliv peňazí, ako všade.“
MILAN SOUKUP
Foto: autor
