Začínal ako jeden z najmladších hokejových prezidentov na Slovensku. Dnes už je to presne dvanásť rokov, čo Ivan Chovanec (na fotografii) zastáva tento post v HK 36 Skalica. Rok 1995 zmenil mierou vrchovatou určite jeho život. Upísal sa celou dušou skalickému hokeju, lebo darmo, on hokejový srdciar zeleno - bielych je a prvý dôkaz? Pamätáte predsa, takú eufóriu, akú zažili skalickí fanúšikovia po postupe do extraligy, to z pamäti veru tak skoro nevymažete, písal sa vtedy rok 1997. Dvanásť rokov prezidentovania zeleno - bielemu hokeju, čas učenia, hľadania, spoznávania, oduševnenia, zanietenia, práce a úsilia. A veru za ten čas si už do zbierky pribalil pekný počet medailí, presne šesť: v roku 1998 to začali striebrom dorastenci, v roku 1999 muži získali bronz, v roku 2004 dorastenci pridali tiež bronz, v roku 2006 juniori boli strieborní a o rok neskôr v roku 2007 bronzoví a dorastenci v roku 2007 dokonca získali zlato, titul Majstra Slovenskej republiky. Výpočet slovenských nielen mládežníckych, ale aj seniorských reprezentantov by bol dlhý, Skaličania sa dostali do povedomia národných tímov svojou výkonnosťou a kvalitou.
Práca s mládežou, profesionalita prvého mužstva, na čo vsadiť? Jednoznačne späté nádoby. Svoj kvalitný rukopis v Skalici zanechalo viacero trénerov.
„Nebohý tréner Dušan Žiška sa veľkou mierou pričinil o prvú medailu pre Skalicu a svojou prácou, prístupom položil základy budovania profesionálneho prístupu k hráčom bez rozdielu, či sa jedná o hviezdu alebo začínajúceho juniora, bol prístupný mladším kolegom a mal veľa dobrých nápadov. Dva roky kvalitnej práce odviedol a dosiahol v zložitých podmienkach výborné umiestnenia tréner Ján Faith, ktorý zapracovával mladých hokejových odchovancov do prvého mužstva. Poďakovanie za prácu patrí aj Zdenkovi Juríkovi“, povedal prezident skalického hokejového klubu. V roku 2007 získala Skalica vďaka Petrovi Oremusovi aj primát ocenenia trénerských kvalít, skalický hlavný kormidelník sa stal trénerom sezóny 2006/07. Čo ďalej, aké to bude? Aký bude ten skalický hokej? A aký vklad dáva prezident skalického hokeja do tých rokov ďalších? Nielen o tom, ale i o všetkom súvisiacom sme sa s prezidentom hokejového klubu HK 36 Skalica pozhovárali.
Dvanásť rokov prezidentovania, čo sa prezidentovi skalického hokeja vybaví, aká tá cesta bola?
Cesta to bola dlhá, ale myslím si, že bola aj krásna, aj strastiplná, proste mala všetko to, čo normálna cesta v živote nejakým spôsobom ukáže a prinesie.
Ktoré tie zastavenia tak zostali v duši?
Samozrejme, že bol to postup do extraligy. To bol prvý veľký medzník, kde sa podarilo dostať medzi slovenskú elitu. Druhý získanie medaily v sezóne 1998/99 a tretím bola dohoda, ako budeme pracovať s mládežou. Akú filozofiu si zvolíme u prvého mužstva a zapracovanie odchovancov do neho.
Čo vám za tie roky spôsobilo najväčšiu radosť a čo by ste si ešte veľmi rád vychutnal?
Ako som povedal, možno najväčšia radosť bola po postupe do extraligy. Presvedčili sme vedenie slovenského hokeja aj hokejovú verejnosť, že do extraligy chceme ísť. Chcel by som konečne vychutnať ten „doutník“, ktorý sme si fajčili pri postupe do extraligy. Ja som si ho odložil a povedal som si, že ho vyfajčím až keď bude zlatá medaila. Dúfam, že tá méta sa niekedy splní a že sa staneme Majstrami republiky.
Aká je filozofia skalického hokeja?
Filozofia je pracovať systematicky s mládežou, zapracovávať talentovaných chlapcov do prvého mužstva, aby v ňom bolo aspoň päťdesiat percent odchovancov.
Aktuálne sme pred hokejovou horúčkou sezóny 2007/2008, ako je na ňu klub nachystaný?
Myslím, že sme pripravení celkom dobre. Začali sme letnú prípravu načas. Myslím, že po materiálnej, po finančnej stránke všetko neustále riešime, takže z tohto pohľadu nie sú žiadne problémy. Absolvovali sme jeden veľmi náročný turnaj v ruskej Ufe, ktorý nám mnohým trošku v niektorých veciach otvoril oči, trochu nám v podstate ukázal, akým spôsobom sa uberá hokej vo svete, pretože ja som presvedčený a dôkazom toho je aj samotná Ufa, že tam teda hokej je športom číslo jedna a robí sa na veľmi vysokej profesionálne úrovni, takže mnohé veci sme mohli aj z tohto pohľadu vidieť. A myslím si, že v zmysle toho, že sme pripravení dobre, že to mužstvo je celkom dobre poskladané. Káder je v tejto fáze, čo sa týka útokov trošku širší, ale pravidlá, ktoré sme si odsúhlasili v tomto roku nám dovoľujú chlapcov dávať na striedavý štart, to znamená, že nie je to ako v minulosti, že vlastne odišiel niekto a musel niekde minimálne tridsať dní niekde odohrať. Dneska sa ti darí, ukázal si sa, si dobrý v Piešťanoch, fajn, poď, ideš si zabojovať o miesto. Ten, komu sa nedarí dnes v prvom mužstve, tak choď sa rozohrať do iného prvého mužstva alebo do tých Piešťan, dajme tomu do Senice alebo do Trnavy a ukáž sa, že na to máš, že si chceš o ten flek zabojovať. Takže v tomto si myslím, že sa zvýšila tá konkurencia. No a príchodom kvality, tak ako je odzadu, povedzme si Palo Rybár, Vlado Vlk až dopredu Žigo Pálffy, ale aj Juro Mikúš a druhí chlapci, ktorí v podstate prišli, Marek Priechodský, verím tomu, že vytvoria dobrú partiu, ale aj silu, pred ktorou bude istým spôsobom u súperov aj rešpekt a dokážeme v podstate vyhrávať a baviť divákov.
Platí stále to vaše heslo: systematická práca ...?
Áno, ja si myslím, že keď sme získali zlaté medaily (dorast), vždy je to otázka toho, že je to výsledok cieľavedomej, systematickej funkcionárskej práce. Ale to si myslím, že to je myslené v tom zmysle, že vlastne každý svojim dielom od vrátnika až po prezidenta má svoju úlohu v našom hokejovom klube. Keď si ju všetci budeme vykonávať dobre a zodpovedne, bude k tomu aj kvalita tímu, k tomu sa pridá aj trošku hokejového a športového šťastia, tak sa môže úspech dostaviť.
A z pohľadu toho fanúšika, diváka, aký máte rád hokej, typy hráčov?
Neviem, že by som mal vyslovene rád nejaké typy hráčov. Hokej je kolektívna hra a je dôležité alebo z toho fanúšikovského pohľadu ja osobne mám rád víťazstvá. V každom prípade, ale v prvom rade mám rád dobrú hru a odvedený perfektný výkon, lebo tam myslím, že aj ten fanúšik musí a dokáže oceniť to, že síce dobre, prehrali sme, súper bol lepší, ale my sme vydali zo seba všetko to, čo bolo v našich silách. Horšie je to, keď napríklad aj súper môže byť papierovo slabší, alebo môže byť súper vyrovnaný, ale pokiaľ vidíme na tých chlapcoch, že neodovzdajú všetko, že proste nemajú svoj deň, tak to veľmi ťažko prežívam, tak ako aj iní fanúšikovia.
Čo vedenie Skalice nachystalo do sezóny pre fanúšikov?
Myslím si, že sme poskladali dobré mužstvo, dostali sme do tímu vynikajúcich hokejistov, ktorí dokážu ľudí baviť hokejom. Skalický fanúšik si to aj zaslúži. Chcel by som z tohto miesta poďakovať novému fan klubu, ktorý sa sformoval minulú sezónu. Znovu sme začali s nimi komunikovať, hľadať cesty, organizovať ich, vytvárať im podmienky a oni sa nám vlastne za to odvďačujú.
A k tým technickým veciam, na zimnom štadióne sa niečo vybudovalo, či bude?
To si myslím, že je skôr otázka na mesto v zmysle toho, že mesto je vlastník hokejového štadiónu. Sú určité zámysle, ktoré by sa mali dobudovať v rámci zimného štadióna, pretože chceme aj ďalej spolupracovať so zväzom ľadového hokeja, organizovať tu aj niektoré medzinárodné turnaje, organizovať tu reprezentačné zápasy, ale k tomu potrebujeme trošku lepšie kabínové zázemie. Takže v rámci tej prestavby a rekonštrukcie by malo dôjsť k úprave hľadiska, kde teda sektor na státie a tie rohy, ktoré sú medzi státím by sa mali zaoblúčiť, mal by sa vytvoriť lepší sektor na státie, zvýšila by sa tým kapacita a zároveň pod tým by sa vybudovalo nové bufety, aby ich bolo viacej, aby bola dostupnosť k tým bufetom. A na druhej strane by sa mal uvoľniť priestor, kde dnes sedí VIP s tým, že VIP by sa dobudovalo na strane rolby, kde by sa mali dobudovať kabíny pre domácich a hostí, dve nové kabíny, ktoré by mali spĺňať všetky kritéria medzinárodných kritérií.“
A čo opatrenie s tým fajčením?
- „Ja osobne si myslím, že je to správne rozhodnutie v každom prípade. Ale myslím si, že náš štadión nie je na to dobre vybavený v zmysle toho, že nemáme dobudovaný turniketový systém a permenantky s kódmi, ktoré by jednoznačne hovorili o tom, či niekto vstúpil alebo vystúpil na zimný štadión. To si myslím, že je úloha pre nás aj do budúcna, že musíme toto doriešiť a od budúcej sezóny tak ako to je na štadióne napríklad v Znojme alebo na iných štadiónoch, že kľudne sa potom môže človek pohybovať a my nemusíme mať obavy, že to chce niekto nejakým spôsobom zneužiť. Takže ja myslím, že rozhodnutie je to správne. Aj na týchto prípravných zápasoch to cítiť, že proste vzduch je úplne lepší, úplne iný, ale v extralige si myslím, že sa môžu vyskytnúť určité organizačné problémy. Dúfam teda, že sa nám ich podarí nejakým spôsobom vyriešiť.“
Ste veľký fanúšik aj tých najmenších hokejistov, chodievate na ich hokeje, čo vás tam láka?
Predovšetkým tá bezprostredná radosť, ale aj smútok, tie emócie, ktoré z nich vychádzajú. Keď človek stojí medzi striedačkami a niekto dá gól. Tu vidieť u jedného radosť akoby sa stal majstrom sveta, druhému cez masku padajú krokodílie slzy. Pokiaľ sa podávajú u mladších žiakov dobré výkony, nie je otázka vyhrávať za každú cenu a byť na prvom mieste, ale aby všetci chlapci hrali, aby sa s nimi systematicky trénovalo a aby sme ich zabudovali do starších žiakov, dorastu, juniorky až po prvé mužstvo.
Ako si chcete túto sezónu vychutnať a užiť?
Hokej je šport a myslím, že častokrát nerozhoduje možno ani kvalita, ale momentálna forma a šťastie. Našou úlohou je, aby sme do novej sezóny boli maximálne pripravení a seriózne zabezpečení. Máme určité ciele, ktoré by sme chceli dosiahnuť, ale ako sa to vyvinie, to ukáže až momentálna forma, šťastie i zdravie. Ja verím, že chlapci odovzdajú na ľade všetko, že divák bude zo štadióna odchádzať spokojný. Pre toto sa ten hokej oplatí robiť a mať z neho radosť.
Hokejová horúčka vypukne už počas tohto víkendu. Ortuť pomysleného hokejového teplomera sa vyšplhá možno v Skalici do závratných výšok. Kto by nechcel uniesť a zniesť tú hokejovú páľavu, kto by si v Skalici nechcel užiť atmosféru hokejovej horúčky? Správny fanúšik určite každý a správny hokejový prezident tiež. Hokejová horúčka 2007/08 zastihne Skalicu pripravenú, slovo do bitky, slovo do pomyselného hokejového boja dáva nielen svojím slovom, ale i skutkami samotný skalický hokejový prezident.
MONIKA KUŠNIEROVÁ
