Vojaci Wehrmachtu zaujali dobré strategické pozície. Z miernej vyvýšeniny tvorenej pieskovou dunou mali lepší výhľad ako ich nepriatelia z Červenej armády. Tí vyčkávali na nepriateľa v narýchlo vybudovaných zákopoch.
Dlhší čas sa na bojisku nič nedialo. Ticho však znamenalo predzvesť pred búrkou. Preťali ho až svištiace mínometné granáty dopadajúce do slnkom rozpáleného piesku. V zákopoch červenoarmejcov nastal chaos. V prestávkach, medzi vybuchujúcimi strelami, boli počuť stony ranených. Jasný to signál pre vydanie povelu nemeckého majora na útok.
Ľahko ozbrojená pechota Wehrmachtu sa plazením čoraz bližšie dostáva na dostrel ruských samopalov. Je v presile, preto ruskí vojaci vyčkávajú na najvhodnejšiu príležitosť odraziť útok nepriateľa.
Ich nečinnosť však Nemcom dodáva odvahu. Už sa neplazia, lež prískokmi sú čoraz bližšie. Nezastavil ich ani ruský tank, ktorý prišiel podporiť torzo jednotky, ktorá svoj boj o udržanie pozície prehrala. Napokon padol za obeť aj tank. Nemci si vychutnávajú svoje víťazstvo.
Ich radosť však netrvá dlho. Povetrím sa opäť ozýva svišťanie striel. Počuť len zvuk motorov, tanky sa z oparu vynárajú až neskôr. „Rusi, Rusi idú,“ ozýva sa z hrdiel Nemcov. Narýchlo zaujímajú palebné postavenia, no granáty dopadajú čoraz bližšie a bližšie. Hoci Nemci paľbu opätujú, postup ruských tankov sa im nepodarilo zastaviť. Zlyhali aj posledné pokusy. Je čas na ústup.
Nad pieskovými dunami opäť lietajú guľky zo samopalov i guľometov. Nemcov chytá panika, povely svojho veliteľa nepočúvajú. Možno ich ani nepočuli, alebo im nechceli rozumieť. Ruská pechota sa blížila a boj o holý život sa začal.
Chlap proti chlapovi. Samopaly už slúžia ako kyjaky, bajonety sú najnebezpečnejšia zbraň. Piesok je zmáčaný krvou, boj pozná svojho víťaza. Porazených, ktorí prežili, čaká osud zajatcov.
Na pieskových dunách neďaleko Senice opäť panuje ticho. Bojisko osirelo. Tí, čo všetko sledovali v nemom úžase, si vydýchli. V ušiach i na srdci im odľahlo. Všetko dopadlo ako malo. História nebola prepísaná. Aj „amíci“ zostali v úlohách štatistov. Tí sa do bojov zapoja až neskôr.
* * *
Vojaci stoja opäť proti sebe. Teraz už bez zbraní. Podávajú si ruky, priateľsky sa potľapkávajú po pleciach. Navzájom sa núkajú pivom či iným mokom. Nevraživosť spoza zákopov vyprchala. Počuť len smiech, v diaľke počuť hudbu. Je príjemnejšia ako rinčanie zbraní.
Našťastie ich mladšie generácie poznajú len z vojnových či dokumentárnych filmov. Avšak aj medzi nimi sa nájdu takí, čo majú militantné chúťky a opäť chcú dobývať svet. Tým by som doprial aspoň na chvíľu počúvať zvuky vojny. Z tesnej blízkosti, tak ako ja počas rekonštrukcie bojov z II. svetovej vojny. Určite by si viac cenili to ticho, ktoré prináša mier.
GABOKOPÚNEK
