Keď jablko nepadne ďaleko od stromu

Hoci sa dá v jeho prípade hovoriť, že jablko nepadlo ďaleko od stromu, predsa len sa dal na dráhu automobilového pretekára v neskoršom veku, ako býva zvykom. „Musím sa priznať, že pretekársku licenciu som si spravil len pred niekoľkými mesiacmi. Vôbec som to neplánoval, hoci automobilizmus ma láka už od detstva,“ hovorí Karol Čambal. „V tomto má však prsty Miro Horňák, automobilový pretekár zo Skalice. Bol som s ním na testoch na okruhu v Brne a dostal som možnosť zajazdiť si na pretekárskom aute. Celkom sa mi darilo. Dokonca som výkonom zaujal aj šéfa stajne BMW, ktorý mi ponúkol jazdiť okruhy v rámci už spomínanej série BMW 1. Ponuku som prijal a takpovediac na poslednú chvíľu som si spravil licenciu a pretekal.“
Keď sme spomenuli to jablko, musíme dodať, že otec Karola Čambala Zdenko bol výborným a úspešným automobilovým pretekárom, ktorý sa okrem okruhov špecializoval na preteky do vrchu. „Vidím to, ako keby to bolo dnes, čo si otec pred 35 rokmi kúpil športovú Simcu 1100 špeciál a spolu s dedom Antonom ju prerobili na súťažnú buginu. Jazdil s ňou autokros. Konštrukčne však toto auto nebolo vhodné na autokros, preto ho o rok neskôr prestaval na klasického spidera a jazdil preteky skupiny B5 na normálnych cestách. V tejto kategórii sa stal aj vicemajstrom Slovenska. Neskôr mal už k dispozícii aj továrenské autá značky Škoda a jazdil za renomované stajne. Kariéru ukončil v roku 1983.
Kým pretekal, často som s ním chodieval nielen na preteky, ale aj zabehávať nové motory. V tom čase sa takmer po každom preteku musel vymieňať motor, ktorý bolo nutné klasicky zabehať. To znamená, odjazdiť minimálne 500 kilometrov osemdesiatkou. Našou trasou bol okruh Holíč, kúty, Šašín, Petrova Ves, ktorý meral približne 50 kilometrov. Takýchto okruhov som s ním, len tak ‘prilepený’ na konštrukcii, odjazdil desať, takže už vtedy som sa cítil ako riadny pretekár.“
Vráťme sa však k spomínanej sérii BMW 1. Ako nováčikovi sa Karolovi Čambalovi podarilo dokončiť každé preteky, hoci na stupienky víťazov zatiaľ nedosiahol. „Automobilové preteky jazdím pre zábavu a potešenie. Spĺňam si tým detské sny. Aj pre časovú zaneprázdnenosť som nemohol absolvovať všetky preteky v sérii. Vlastne som odjazdil len tri. Na okruhu v Moste, kde som skončil na 9. mieste, na okruhu v Brne, kde som si o jeden stupienok polepšil a teraz v Piešťanoch. Tam som v prvom závode po organizačných zmätkoch skončil ôsmy z dvanástich, v nedeľňajšom závode už siedmy. Jazdil som v druhej skupine za vedúcim triom Lumír Firla ml., Peter Fulín a Patrik Nemec, z ktorých prví dvaja si v každom z pretekov vymenili miesto na najvyššom stupienku. No, podľa tých výsledkov badať, že som sa zlepšoval, nie? (smiech)“
Karolovi Čambalovi však určite nebolo do smiechu, keď v prvom tréningu na piešťanskom okruhu havaroval a jeho BMW bolo odsúdené na vrakovisko. „V šikane, do ktorej sa vchádzalo z najdlhšej rovinky, som dostal defekt na pravé predné koleso. Akú som mal rýchlosť, to som nesledoval, len si pamätám, že ma to stočilo a druhou stranou som odstredivou silou posunul niekoľkotonové betónové zábrany asi tak o dva metre. Našťastie som z tejto kolízie vyviazol bez vážnejších zranení, ale odniesol si to členok. No aj napriek bolestiam som oba preteky odjazdil.“
V tomto roku to, podľa jeho slov, boli asi posledné preteky. Bolestivý členok mu nedovolí zúčastniť sa oboch záverečných septembrových podujatí v Českej republike. To však neznamená, že by Karol Čambal hneď v začiatku zavesil pretekársku dráhu na klinec. „Aj keď som toho veľa nenajazdil, dostal som ponuku v budúcom roku jazdiť Octavia Cup, kde jazdia špičkoví jazdci a aj po kvalitatívnej stránke je táto súťaž na vyššej úrovni. Ak sa dohodneme, v septembri by som mal podpísať zmluvu a na jar sa opäť ukázať na okruhu,“ dodal Karol Čambal. - gak -