Obec Sološnica sa v listinách po prvý raz spomína v roku 1367. Postupom času sa z nej stala stredne veľká obec. Z histórie sa dozvedáme, že v roku 1828 mala 205 domov a 1484 obyvateľov (počet obyvateľov podobný ako dnes). Títo sa zaoberali poľnohospodárstvom, tkáčstvom, kožušníctvom, ale aj pálením vápna - zachovalo sa až do roku 1950. Rozšírená bola výroba dreveného náradia, obec tým bola ešte donedávna známa vďaka Tomášovi Chvílovi, Vavrincovi Blechovi a Ondrejovi Mlynarovičovi, ktorý sa tejto činnosti venuje dodnes.
K poklesu počtu obyvateľov prišlo v sedemdesiatych rokoch minulého storočia, kedy časť mladých občanov odišla za prácou do miest. Kvôli stabilizácii obyvateľstva sa vtedy v obci podstatne zvýšila bytová výstavba. Popri rodinných domoch vybudovali aj bytovky - v celkovom počte 60 bytov, a napríklad v rokoch 1980 až 1990 v obci skolaudovali 62 rodinných domov.
Plány do budúcnosti sa odvíjajú podľa možností rozpočtu
V ostatnom období sa v Sološnici investovalo pomerne veľa prostriedkov na údržbu obecného majetku. V minulom roku začali s rekonštrukciou materskej školy. Dlhodobým problémom bola najmä zatekajúca strecha, na jej výmenu vyčlenili z obecného rozpočtu dva milióny. V tomto roku vymieňajú v budove všetky okná, v budúcom by chceli v investovaní pokračovať kvôli nutnosti výmeny fasády. Rekonštruovali aj vnútro budovy MŠ, hlavne podlahy a podobne. Významne na obnovu budovy prispela cementáreň z Rohožníka (sumou 1,3 milióna Sk).
Momentálne sa samospráva venuje príprave projektu na rekonštrukciu budovy na ihrisku. Tá je pre svoj pokročilý vek zdevastovaná, zrekonštruovať ju majú v pláne z cudzích prostriedkov. Cieľom je spraviť z nej oddychové centrum. Okolie často navštevujú turisti, ktorí však nemajú kde prespať, preto by v nej chceli vytvoriť aj ubytovacie kapacity.
Z nedávno vykonaných opatrení možno spomenúť aj rozširovanie sietí pre individuálnu bytovú výstavbu, opravu strechy a okien budovy bývalého miestneho národného výboru, ktorého priestory teraz prenajímajú pre potreby zdravotného strediska, pošty a súkromného podnikania.
Čo Sološnicu ťaží najviac, je chýbajúca kanalizácia. V roku 2003 vybudovali čistiareň odpadových vôd spolu s 1200 metrami kanalizácie. Z vlastných prostriedkov investovali na tento účel spolu 19 miliónov Sk. V budovaní kanalizácie je treba pokračovať, no stav obecného rozpočtu to zatiaľ nedovoľuje. Preto sa samospráva snaží získať prostriedky z iných zdrojov.
O udržanie ľudí sa Sološnica do budúcna zrejme nemusí obávať. Aj keď stále nie sú žiadne pozemky pre novú výstavbu, v minulom roku počet obyvateľov stúpol o tridsať. Vhodné lokality by aj boli, lenže na výkup veľkej obec prostriedky nemá. Problémy sú aj s vysporiadaním pôdy neznámych vlastníkov.
Tak ako vo väčšine obcí malackého okresu, aj v Sološnici sa môžu pochváliť nízkou mierou nezamestnanosti. Z 1552 obyvateľov je nezamestnaných len 28. Z väčších firiem v obci pôsobí poľnohospodársky podnik a kameňolom. Ťaží sa v ňom kameň melafýr, ktorý je vhodný najmä na stavbu ciest. Pri Sološnici sa tejto suroviny nachádza vraj toľko, že pri plánovanej ročnej ťažbe 800-tisíc ton by ťažba kameňa mohlo prebiehať ešte dvadsať rokov. Po nedávnej modernizácii technických zariadení ťažba oproti minulosti vzrástla až o osemdesiat percent. Do katastra Sološnice zasahuje tiež rohožnícka cementáreň, najmä jej lom a ílovisko.
Môžu sa popýšiť aj školstvom
V Sološnici majú materskú i základnú školu, tú navštevujú deti až z Plaveckého Petra. Škola, pýšiaca sa certifikátom, sa aktívne zapája do rôznych projektov. Spomeňme aspoň najnovšie úspechy - len nedávno získala v súťaži Holcimu prostriedky na zakúpenie solárnych kolektorov na ohrev teplej vody, čím im do budúcnosti výrazne klesnú náklady na energie.
Do školy sa v tomto roku obec chystá investovať 250-tisíc Sk. Zafinancuje výmenu podlahy v dvoch triedach a jednu triedu vybaví novým nábytkom.
Zaujímavosťou je, že v obci v minulosti mali aj Strednú poľnohospodársku technickú školu. V roku 1956 bola daná do užívania nová budova školy spolu s internátom. V rokoch 1974 až 1977 slúžila ako Jazykové stredisko pre občanov Vietnamskej demokratickej republiky. No a od roku 1977 je v nej výchovný ústav, ktorého terajší názov je Reedukačný domov mládeže. Chlapci sa tam učia za záhradníkov, natieračov či murárov. Výhodou pre samosprávu je ich občasná výpomoc, chovanci napríklad pred časom natierali kultúrny dom a obecný úrad. Onedlho ich čaká natieranie školy.
Cieľom je upravené prostredie a dobré spolužitie
Aj keď obec nemá významné kultúrne pamiatky, má krásne okolie, ktoré dokáže návštevníkov uspokojiť. Upúta ich okolitá príroda, lesy, kras či jaskyňa, ale možno aj dobrá atmosféra v dedine a občianske spolužitie, čo sa naplno prejavuje pri spoločenských akciách, športových i kultúrnych. Domáci pravidelne organizujú obľúbené posedenie pri vatre, posedenie dôchodcov spojené so zábavou, nechýbajú ani zachované ľudové tradície ako napríklad pochovávanie basy.
Mária Hirthová spomedzi organizácií vyzdvihla hasičov, či už pre ich pôsobenie v rámci ochrany zdravia a majetku a taktiež pre organizovanie kultúrnych akcií. Domáci pestovatelia zase každé dva roky usporadúvajú výstavu ovocia a zeleniny. Aktívna je aj včelárska organizácia, poľovné združenie, Červený kríž a futbalový klub.
S oslavami výročí prvých písomných zmienok sa v ostatnom období akoby vrece roztrhlo. Aj Sološnica si v sobotu 1. septembra pripomenie jej 640.výročie. Oslavy s bohatým programom potrvajú od predpoludňajšej 10.hodiny až do 3.hodiny rannej. Deň predtým, v piatok, bude na slávnostnom zasadnutí obecného zastupiteľstva udelené čestné občianstvo Valeriánovi Spustovi za prínos pre zachovanie ľudových tradícií. Cenu obce obdrží pani Agnesa Šírová, ktorá ako učiteľka v Sološnici odučila tridsať rokov, prevažne prvákov.
Pri tejto príležitosti Obec Sološnica všetkých na oslavy srdečne pozýva.
MAREK BRNA
