Z Hradišťa pod Vrátnom je na skok na Bradlo, cez hrebeň Malých Karpát na hrad Korlátko, Dobrá Voda, do lona prírody. V rodine Viliama a Aurélie Kováčovcov však môžete vstúpiť tiež do Japonska, Ameriky, Grécka alebo na končiare našich Tatier, či ponoriť sa do ochladzujúcich vôd Váhu bez toho, aby ste museli vyjsť z ich domu či záhrady. Nájdete u nich okolo tristo bonsajov.
Bonsaje - dreviny
v miskách
Viliam Kováč, poľnohospodársky inžinier, dnes 64-ročný dôchodca, sa už 38 rokov venuje bonsajom, drevinám pestovaným v miskách, záľube s koreňmi v Japonsku a Číne. Aurélia, bývalá učiteľka, manželovu záľubu v bonsajoch dopĺňa zberateľstvom kameňov – suiseki. Takých, do ktorých príroda zasiahla a my v nich vidíme podobu ryby, sovy, tvár človeka, či inak nás esteticky oslovili. I vzhľad kameňa, opracovaného vetrom či vodou, umocní v návštevníkovi bonsajovo-kamenného kráľovstva nový zážitok.
Bonsaje
a horúčavy?
„Všetky bonsaje, ktoré sú v miskách, sú veľmi náročné na polievanie. Oproti malému priestoru so zeminou majú dosť veľkú vegetačnú plochu. Polievať sa musí v tomto čase aj dvakrát denne. Bonsaje vo väčších nádobách, treba polievať menej,“ hovorí Viliam Kováč. No aj napriek 200 bonsajom v miskách a stovke ďalších v zemi, ktoré za 38 rokov svojej záľuby už vôkol seba sústredil, aj uňho sa horúčava prejavuje tiež ako ničiteľ. Hruške, ktorú vypestoval tak, že rodí 4 druhy hrušiek, jeden konár „odchádza.“ Trpí chorobou borievok, ktorá sa preniesla aj na ňu. Aj dva z citlivejších dubov v miskách, a tvarovaných už asi 5 rokov, majú listy oschnuté. Ale ešte majú šancu ožiť...
„Máme mimoriadne suchý rok. Je náročný pre bonsaje, ktoré robím doma. No zvládame to vďaka tomu, že mám vlastnú studňu. Nebolo by možné z vodární čerpať také veľké množstvo vody.“
Reprezentovať rod
Voda je dôležitá. Aj tieň či svetlo. Taktiež poznanie podmienok, v ktorých tá ktorá drevina rastie. „Bonsaje ako dreviny musia reprezentovať svoj rod, podmienky, v ktorých rastú. Niekde sú veľmi nepriaznivé. Preto sú mnohé bonsaje vybielené, zbavené kôry, akože zostarnuté, ošľahnuté búrkou, bleskom a podobne. Koruna by mala mať tvar pyramídy, nie gule, čo niektorí bonsajisti robia chybne,“ načiera domáci pán do tajov úspechu vo svojej bonsajovej záľube.
Viliam Kováč má aj iného koníčka. Vyrezáva z dreva. Robí pod kamene v manželkinej zbierke drevené misky, susedovi chce pomôcť s dreveným reliéfom pri úprave starých okien. Izby Kováčovcov zdobia príklady jeho šikovnosti a umeleckých sklonov. Čo pekné ho niekde inšpiruje, to sa snaží preniesť do dreva.
Ústa pravdy
Kamene majú doma najmä z Karpát, kde nájdeme príklady po sopečnej činnosti. Aj z Váhu, vodou niekoľko rokov opracúvané. Majú i kamene zo Stredomoria, z ostrova Rodos, z Ameriky. Naše sú však pre Kováčovcov najvzácnejšie...
Podobne je to s drevinami. Vôkol nás, v predzáhradke alebo v záhrade pod svahom nad domom vidíme tvarované ginko, ktorého listy možno použiť ako liečivú rastlinu proti vysokému tlaku. Kvitne tu granátovník japonský, vetrík šumí v korunách jaseňa štíhleho, ktorý domáci pán tvaruje už 35 rokov. Sú tu, čerešňa mahalepka, z pieskov Záhoria, ktorú zver ohrýzla, a tým spomalila jej rast a pomohla pri prístupe k nej aj bonsajistovi. Tis obyčajný, javor poľný, dub šarlátový, fikusy, borievky, juniperusy, buk obyčajný, zvláštna fialovo kvitnúca datura od sestry domácej panej, to všetko sú pre návštevníka farebné, vôňové a tvarové inšpirácie. Pohľad na ne je relaxom i povzbudením, krôčikom k väčšej pokore i k trpezlivosti.
Minipríbehy v miskách
Za každým bonsajom i kameňom v zbierke Kováčovcov z Hradišťa pod Vrátnom je vždy minipríbeh. Ako sa ten ktorý kus do ich zbierky dostal, koľko rokov či desaťročí stromček tvarujú, aby bol stále menší a menší a pritom vyzeral ako 100 či 200-ročný. Výsledky svojich koníčkov už ukázali pre potešenie druhým na mnohých výstavách.
Kamene – suiseki, sú tiež výnimočné. Jeden má podobu ryby, jašterov, skalného masívu, zakliatej sovy, iný sa nám prihovára ústami pravdy. Za suiseki Tmavý ostrov Auréĺia Kováčová získala roku 2003 Cenu múdrosti vekov na Medzinárodnej výstave Bonsai Slovakia. Dostalo sa im uznanie za trpezlivosť a fantáziu zapojenú do práce s prírodou.
Ak sa niekto venuje pestovaniu drevín v miskách, bonsajom už pomaly 38 rokov či kameňom hôr a vôd , ktoré oslovujú človeka, je to viac ako láska k prírode. Je to už životný štýl. Hľadať semiačko. Čakať, kým vyklíči. Nájsť zaujímavý krík či strom a trpezlivo ho tvarovať tak, aby v čo najmenšom zraste vyzeral ako vari 200- či 300-ročný. Aj k takému umeniu svojou trpezlivosťou, systematickosťou a zanietením smerujú bonsajisti a zberatelia kameňov Viliam a Aurélia Kováčovci.
MilanSoukup