Areál pri poľovníckej chate v unínskych vinohradoch sa koncom júla už po piaty raz zaplnil stovkami divákov, aby si „vychutnali“ športové zápolenie domácich majstrov a ich, po domácky vyrobenej techniky, ktorá sa ľudovo nazýva samohyby.
Podujatiu prialo aj slnečné počasie, to však neznamenalo, že súťažiaci mali na ružiach ustlané. Po prvej, ľahkej etape pozostávajúcej z prejazdu na miesto súťaže, samohyby a ich majiteľov očakávala prvá náročná skúška, jazda do kopca s následným prebrodením hlbokého bahna. O jeho dostatok sa za pomoci cisterny s vodou postarali dobrovoľní hasiči zo Skalice. Že nie každému samohybu brodenie vyhovovalo, sa presvedčili viacerí súťažiaci. Hoci ich stroj vyzeral na to, že by to mal poľahky zvládnuť. Na brode sa „popálili“ viacerí, a tých, čo sa nedokázali z bahna vyslobodiť sami či za pomoci spolujazdcov, musel vytiahnuť organizátor za pomoci pružného lana a traktora menom Indián. Aj keď v štartovom poli bolo najviac samohybov podobajúcich sa traktorom, jazdu do kopca s brodom najrýchlejšie zvládol Peter Drábek z Mokrého Hája na prerobenom Renaulte 18 s výstižným pomenovaním Bosorka. Na druhom a treťom mieste skončili Pavol Hránek zo Skalice na po domácky skonštruovanom automobile ARO a Ján Ješko z Maduníc pri Piešťanoch na stroji Pracant.
Po krátkej prestávke čakala na súťažiacich ďalšia disciplína – cúvanie s vlečkou na čas. Tu si najrýchlejšie počínali až dvaja súťažiaci - Peter Caletka zo Skalice na Stríbrnom šípe a Martin Kadlečík zo Sobotišťa. Druhý skončil Ján Ješko a tretí Marián Ondráš z Letničia so strojom samorost.
Tretia súťaž mala zaujímavý názov šibenica. Preverila najmä cit vodičov, ktorých úlohou bolo spustenie pripevneného závažia – gule do vyznačeného cieľa – vedra. Tu si najlepšie počínal Radoslav Sloboda zo Šaštína na stroji Beruška, za ním sa umiestnili Peter Zugar z Borského Mikuláša a Marián Ondráš z Letničia.
Súťažiacich v závere ešte čakala jedna úloha, ťahanie bremena do kopca, ktorá sa však nevyhodnocovala. Vyhodnocovali sa však divácke súťaže. V súťaži „motor kaput“ (odhad, koľko vydrží naštartovaný motor bez „životne dôležitých kvapalín“) zvíťazil svojim tipom 21 sekúnd Radoslav Koprna z Borského Mikuláša, hoci sa motor zadrel o dve sekundy neskôr.
V pití piva bol najrýchlejší Martin Helík z Moravského Lieskového, ktorému sa liter tohto moku prelial hrdlom za 12,06 sekundy. Porazil tak najväčšieho rivala a favorita súťaže Pavla Vacha z Unína.
V rúbaní polena bol najzručnejší Richard Miča z Rybiek. Vyžrebované poleno prerúbal na dve polovice za 40 sekúnd. Za ním skončili Branislav Chrenka z Unína a Libor Fulajtár zo Sokoloviec pri Piešťanoch.
Vyhlasovanie najlepšieho samohybu si tento raz vzali organizátori na svoje bedrá. Komisia spomedzi tridsiatky samohybov vybrala samohyb Rostislava Svačinu z Podivína.
Bez ocenenia však z unínskych vinohradov neodišiel nik. Každému zúčastnenému organizátori z Občianskeho združenie DT klub Unín pripravili účastnícky list, ktorý im odovzdali starosta obce Štefan Andel a podpredseda Trnavského samosprávneho kraja Zdenko Čambal.
Okrem spomínaných víťazov sa 5. ročníka Unínskych samohybov zúčastnili: Milan Brančík z Borského Sv. Jura na stroji Jednobuch, Rudolf Černý, B. Mikuláš (Texaco), Anton Ročák, Štefanov (Modrý blesk), Pavol Pivák, Unín (Žluťák), Jozef Koprnka, B. Mikuláš (Lukáš), Ľudovít Hasík, Skalica (Harin), Roman Stanek, Borský Sv. Jur (Dvojbuch), Martin Kalamen, Lopašov, Juraj Kalamen (Kubajs), Jozef Kaflík, Zemianske Sady (Jumper), Michal Krutiš, Malešovice-Brno venkov (Kobra 11), František Kalamen, Častkov (Maxxis), Dušan Vlk, Unín (Duge De Luxe), Ladislav Pobuda, Unín (Jan Jeleň), František Hasík, Skalica (Ňugala), Martin Lašák, Vrádište (Vrádišská strela), Milan Vojtek, Častkov (Praga D2S), Dušan Breza, B. Mikuláš a Peter Homola, Sokolovce (Naháč).
GABO KOPÚNEK
FOTO: autor,
JAKUBRAJNOHA