Láska na prvý pohľad
Ľudevít Hološka začal pociťovať lásku ku kresleniu a maľovaniu všetkého druhu už v ranom detstve. Prvý uvedomelý prejav u neho však prepukol až počas základnej školskej dochádzky, kedy si ho asi v šiestej triede všimol učiteľ výtvarnej výchovy. Nielen jeho, ale aj ďalších chlapcov zaradil do výtvarného krúžku a práve on mal zásluhu na nasmerovaní mladého Ľudevíta k štúdiu výtvarného umenia. Dovtedy sa totiž rozhodoval medzi dvomi životnými cestami, pričom jedna z nich bola strojnícka škola v Trnave, ktorú už v tom čase navštevovala jeho sestra. Začal sa však cieľavedome pripravovať na umeleckú dráhu a tá sa stala jeho osudom.
Ako sa vraví, jablko nepadá ďaleko od stromu. Rodičia Ľudevíta Hološku síce neboli v pravom zmysle slova výtvarníci, ale otec – krajčír celkom iste nemal k umeniu ďaleko a aj matka mala pekný výtvarný prejav. Mladému mužovi sa stala ďalšou vzdelávacou inštitúciou Škola umeleckého priemyslu v Bratislave, kde od roku 1958 do roku 1962 študoval na aranžérskom oddelení. Toto mu však nestačilo, túžil preniknúť ďalej, dozvedieť sa viac. Už ako stredoškolák brigádoval na Okresnom osvetovom stredisku v Senici, no veril, že sa mu podarí stať sa profesionálom. Vďaka starostlivej príprave a talentu, ktoré musia ísť ruka v ruke, začal študovať na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave, najprv u profesora Čemického, neskôr u Jána Mudrocha na oddelení portrétovej a kompozičnej maľby. Študoval v rokoch 1962 – 1968, bohatých na zážitky a udalosti. „Bola to atmosféra prijímania nových impulzov zo sveta a uvoľnenia kultúrnych pomerov. Necítili sme obmedzovanie, v Bratislave napríklad vystúpili Ginsburg a Sartre, na vysokej škole vyučovala maliarska špička – Mudroch, Matejka, Želibský, Hložník, Dubaj...“ hovorí Ľudevít Hološka. Pravda, neskoršie obdobie mnohé aktivity zabrzdilo.
Vystavovanie sa začalo
s károu
Po absolvovaní vysokoškolského štúdia sa z Ľudevíta Hološku stal akademický maliar v slobodnom povolaní. Znamenalo to pre neho nielen možnosť pracovať vo svojom obore, ale v roku 1974 aj nástup na Pedagogickú fakultu v Trnave v postavení odborného asistenta, kde pôsobil 12 rokov. Vyučoval tiež na Fakulte architektúry pri SVŠT v Bratislave, na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave, kde pôsobí na čiastočný úväzok dodnes, no popri tom vyučuje na plný úväzok na Akadémii umení v Banskej Bystrici.
Pre maliara je hlavnou životnou náplňou vystavovanie svojich prác. Ani Ľudevít Hološka nie je výnimkou. Jeho prvá výstava sa uskutočnila v jablonickom Dome kultúry, kde vtedajší predseda MNV vo svojom úvodnom prejave pripomenul okrem iného to, že mladý umelec nevystavuje všetko, lebo ešte dve káry obrazov si viezol domov...
Odvtedy prebehlo v potoku veľa vody a obrazy na výstavy už nemusel autor voziť na káre. Vystavoval už nielen na Slovensku (Bratislava, Senica, Trenčín, Liptovský Mikuláš, Dolný Kubín), ale aj v zahraničí – v českom Hodoníne, v New Yorku aj v poľskej Toruni. Vystavoval skupinovo tiež v ruskom Sankt Peterburgu, v Budapešti, Berlíne, Belehrade a Prahe. Len nedávno dal prepuknúť aj inej téme – ilustroval zbierky ruského spisovateľa a básnika Jevgenija Jevtušenka. Radosť mu robia aj dvaja synovia a dcéra, všetci už dospelí a kráčajúci v umeleckých šľapajach otca.. A ako sám hovorí – maliar nerobí nič iné, len robí. A jeho dielo o tom vypovedá.
ANDREA ENGELOVÁ
