Článok pokračuje pod video reklamou
Príbehy zo života
grófa Nyáryho
„Chcem, aby ste sa tu necítili ako poddaní, ale ako kráľovskí hostia brančského panstva...“ zaželala návštevníkom hradu Branč v nedeľu 8. júla starostka obce Podbranč Viera Končitá a sľúbila im v programe, ktorým divákov sprevádzala sympatická Podbrančanka Dáša Jankovýchová, aj príbehy zo života posledného majiteľa hradu, grófa Nyáryho.
Hradom sa pohybovali v historických kostýmoch členovia Kostýmového štúdia Elijana, v štýle country hrala skupina Country Tip, dievčence (biela a čierna víla) Barborka Václavíková a Simonka Koprlová spolu s ďalšími kamarátmi v rozprávkových kostýmoch pomáhali pri rôznych hrách pre najmenších.
Divácky vďačným bolo hľadanie desaťkorunáčok v strede makových koláčov, ku ktorým sa deti museli prehrýzť. Ústa a tváre zababrané od maku neprekážali víťazom Matejovi Heldovi a Matejovi Kadlíčkovi, ktorí sa prehrýzli k minciam ako prví. Deti pri súťažiach získavali kupóny. A tie neskôr mohli vymeniť za sladkosti a iné odmeny.
Čierna pani, dobrý duch hradu v podaní Miroslavy Michaličkovej ponúkala tombolové lístky a výhrami nakoniec aj napriek svojej tajuplnosti prinášala ľuďom šťastie.
Orol i sokol chceli
pri Branči ostať
Sokoliar Dušan Danko mal smolu. Počas jeho vystúpenia aj náš najväčší dravec, orol skalný, s rozpätím krídel dva metre, i menší sokol tmavý (domovinu má v Stredomorí a v Afrike), odmietli poslušnosť a uleteli nevedno kam. Nepomáhali signály sokoliara, ani jeho volanie. Nevracali sa. Až po vystúpení bolo treba vziať vysielačku s dosahom do 24 kilometrov a pomocou nej vtáčích utečencov hľadať. Sokola našli neďaleko, v Podzámku pod hradom.
Orlovi sa zapáčilo asi 700 metrov od hradu na lúke (pomohli ho nájsť poľovníci). Zdalo sa, že uvažoval o svojom novom domove v okolí Branča, namiesto domovského hradu Červený Kameň, odkiaľ prišli a kde Sokoliarska skupina Astur má na Slovensku najväčšiu kolekciu dravcov.
„Odletencov“ sokoliar Danko úspešne našiel ešte skôr, ako z Pikniku odišli návštevníci, a tak sa na ich neprerušené vystúpenie môžeme tešiť azda viac nabudúce.
Kone i gladiátori
V plnej permanencii boli na hrade koníky Magika, Muslin a Final Voyager z Farmy Vachula v Sobotišti U Kutálkov. Štefan Vachula a Renata Húšťová z Moravy umožnili deťom vidieť svet z konského chrbta. A mali úspech. Jazdením na Branči urobili malú zmenu vo svojom programe týždňového jazdeckého výcviku pre 15 detí, ktorý odštartovali deň pred Piknikom.
Šermiarsko-divadelný spolok Ctibor zo Senice v programe „Gladiátor“ ponúkol čosi iné, ako klasické ukážky historického šermu. Nechýbali v ňom odvaha, dynamický pohyb, vtip, sila rúk, humor. Diváci dokonca hlasovaním rozhodovali o živote a smrti porazeného gladiátora. Mierumilovní našťastie krvilačných prehlasovali...Aktéri vystúpenia „Ctiborovcov“ Ivan Miča, Tomáš Komorník, Jaroslav Medviď, Marián a Miro Kadlečíkovci, Mário Rapák a Marek Kovár zožali vystúpením gladiátorov zaslúžený potlesk.
Vatra zvrchovanosti
Minister pôdohospodárstva Miroslav Jureňa spolu so starostkou Podbranča Vierou Končitou a Ivanom Kaprálikom z Krajského predstavenstva ĽS - HZDS zapálili na hrade Branč Vatru zvrchovanosti. A minister pripomenul niektoré míľniky našej cesty k samostatnej Slovenskej republike: „17. júla 1992 Národná rada Slovenskej republiky odsúhlasila počtom hlasov 113 zvrchovanosť Slovenskej republiky. Následne 20. júla prezident Československa Václav Havel podal demisiu, a 22. júla 1992 sa začali rokovania medzi Občianskou demokratickou stranou (ODS) a Hnutím za demokratické Slovensko (HZDS) o vzniku dvoch nových štátov, výsledkom čoho bola aj Slovenská republika,“ uviedol minister Jureňa. Zaznela i slovenská hymna i hymnická pieseň Kto za pravdu horí.
Klady a zápory Pikniku
Z Branča v nedeľu odchádzali ľudia väčšinou spokojní. Pochvaľovali si napríklad Seničania Erika Šulcová s dcérkou Sofiou, Ján Záhončík z Borského Mikuláša i mnohí iní, potešení najmä vystúpením gladiátorov. Vladimír Mocko z Myjavy s krstnou dcérou Nikolkou a jej mamou Romanou Kutálkovou k hodnoteniu pripojil: „Boli sme tu len chvíľku, ale organizácia bola vynikajúca. Ľudia sa bavia, je pekné počasie...“
No nabudúce by sa dalo niečo aj zlepšiť. Medzi Senicou a Myjavou sme nikde nevideli pri ceste pútač, alebo smerník, ktorý by na Piknik upozorňoval tak, ako to býva pri organizovaní Folklórnych slávností na Myjave alebo Sobotištských turistických pochodov. A to sa dá veru zmeniť bez väčších nákladov. A ďalší námet na zlepšenie za tých menej spokojných pridal Seničan Ľuboš Ryčovský: „Mohlo by tu byť nabudúce viac občerstvovacích stánkov, nielen štyri. Lebo sa dlho čaká v rade na vybavenie. 15-20 minút človek čaká na pivo alebo na cigánsku...“ A zaželal si, aby aj obnova hradu pokračovala. „Chodieval som sem ešte ako slobodný chlapec na bicykli. Už vtedy, keď to tu opravovali. Škoda, že po roku 1989, 1990 prestali plynúť peniaze zo štátu na tieto aktivity a už sa s obnovou viacmenej nepokračuje. To, čo je zakonzervované, je parádne. Deti sa tu vybláznia, ľudia si tu urobia parádny poobedný víkend. Ale, keby bolo viac peňazí, bolo by aj viac atrakcií. Bolo by to ešte príťažlivejšie.“
Nuž, uvidíme, ako sa dosť vysoko postavenú latku Piknikov na Branči podarí dvíhať ešte vyššie pri 15. pokračovaní.
MILAN SOUKUP
Foto autor
