Základná organizácia Slovenského záhradkárskeho zväzu v Lakšárskej Novej Vsi usporiadala v nedeľu 24. júna pri príležitosti 40. výročia svojej činnosti výstavu kvetín, ktorou zároveň nadviazala na podobné úspešné podujatie z konca júla minulého roku.
Predseda miestnej organizácie záhradkárov Ján Pechmann vo svojom slávnostnom príhovore zdôraznil, že želaním usporiadateľov je, aby sa pohľad všetkých návštevníkov na svet stal príjemnejším a krajším. Veď čo môže byť krajšie, ako rozkvitnutá príroda, ktorej človek trochu pomôže, aby krása kvetov ešte viac vynikla!
Organizovaní i neorganizovaní záhradkári prispeli svojimi kvetinovými exponátmi, medzi ktorými boli rezané, črepníkové a lúčne kvety, liečivé bylinky, bonsaje a okrasné trávy, k tomu, aby úroveň výstavy nezaostala za minuloročnou. Tento krát bola výstava obohatená o množstvo ručných prác a výrobkov ľudových umeleckých remesiel – vyšívané obrusy, obrazy a gobelíny, háčkované predmety ale aj drevorezby, košikárske výroby a bižutériu.
V prvej časti slávnostného podujatia sa v zrekonštruovanej časti kultúrneho domu, bývalej kinosále prihovoril k návštevníkom aj predseda Okresného výboru SZZ v Senici a člen Republikového výboru SZZ Florián Pavlík. Konštatoval, že naša obec má na svoj počet obyvateľov pomerne silnú záhradkársku organizáciu, ktorá v minulosti aj teraz je v mnohom inšpiratívna pre záhradkárov v celom okrese. Ocenil aktivitu tých, ktorí sa najviac zaslúžili o založenie a najmä udržanie organizácie i tých radových členov, ktorí neváhali prísť pomáhať na brigády pri výstavbe a údržbe záhradkárskych osád alebo iným spôsobom pomáhať. Pani Emílii Kopáčovej potom odovzdal Vyznamenanie III. stupňa, ktoré jej udelil Republikový výbor Slovenského zväzu záhradkárov. Pamätný list k jubileu udelil RV SZZ celej miestnej organizácii i jednotlivým najaktívnejším funkcionárom. J. Pechmann spomenul mená všetkých tých, ktorí sa podľa zachovaných záznamov vystriedali vo výbore a teda v práci pre všetkých záhradkárov a prítomným odovzdal ďakovné listy OV SZZ a čestné uznania ZO SZZ.
Vo vynovených priestoroch kultúrneho domu už neraz dokázali svoje umenie deti z našej ZŠ s MŠ. Jej riaditeľka, Mgr. Božena Vilemová, sa vždy môže spoľahnúť na učiteľku Mgr. Kornéliu Šebestovú, ktorá ako autorka i režisérka prekvapila a potešila prítomných scénkou „Jabĺčková princezná a zemiakový princ“. Žiaci a žiačky IV. ročníka, medzi nimi i mladí ochrancovia prírody, zabodovali skvelým hereckým vystúpením a „jabĺčková princezná“ Zuzka Borovičková sa nežným čistým hlasom prihovorila svojmu „zemiakovému princovi“ v pesničke „Červené jabĺčko v oblôčku mám...“. Aj tretiačka Barborka Šajdíková zožala úspech pesničkou „Žienka domáca“.
Keď sa v našom kultúrnom dome niečo deje, nesmú chýbať spevácke talenty Zuzka a Katka Winklerové, viacnásobné víťazky okresných súťaží v speve (Karaoke šou, Slávik, POP Senica). Nebolo to inak ani teraz a kultúrny program žiakov vyvrcholil piesňou oboch sestier „Aký budeš, aký...?
Potom už Anna Rukriegelová mohla oficiálne vyhodnotiť súťaž žiačok vo viazaní a aranžovaní kytíc, ktorá prebehla v dopoludňajších hodinách. S plným súhlasom ďalších členiek hodnotiacej komisie Moniky Poliakovej a Cecílie Tekulovej sa vyjadrila, že práce boli nádherné a vlastne zvíťazili všetky štyri súťažiace: Michaela Klempová (na vlaňajšej okresnej súťaži v Sološnici získala 2. miesto), Mirka Hačundová, Nikolka Mlynarčíková a Aďka Procházková. Odniesli si nielen pekné diplomy ale aj upomienkové predmety z televíznej súťaže Super star, ktoré zaobstarala pani Emília Pechmannová – „mozog i ruky“ celého podujatia.
Návštevníci sa presunuli do spoločenskej sály kultúrneho domu a tak, ako vlani, aj teraz obdivovali krásu vkusne naaranžovaných kvetov i oči a duše pohládzajúce bonsaje Jozefa Jablonického, ktorý ich pestuje už od roku 1993. Jeho vedomosti, zručnosť a trpezlivosť vysoko hodnotili bežní občania aj odborníci. A dlhé minúty sme so zatajeným dychom postáli aj pri bonsajoch 20-ročného Roberta Maceka, ktorý sa tomuto náročnému koníčku venuje od roku 2001. Nevychádzali sme z údivu ani nad šikovnosťou mnohých lakšárskych žien a mužov. S prekvapením sme zistili, že drevorezbárske práce pána Antona Čecha – v novembri oslávi svoje osemdesiatiny – sú už známe nielen v našom hlavnom meste a na strednom Slovensku ale dokonca aj v USA. Ako nám prezradil, tomuto umeleckému remeslu sa každú zimu venuje už od mladosti. Suché lipové drevo nahladko opracuje a podľa vlastného náčrtu z neho pomocou špeciálnych čínskych nožov, pílky a dlátok vymodeluje a potom namorí a nalakuje svoje produkty – podnosy pod poháriky a sviečky, exponáty pod jelenie a srnčie parohy, rámčeky na obrazy, prekrásne krucifixy a veľa iného. Jeho talent a vytrvalosť zdedil a rozvinul syn Anton Čech. Prezentoval sa aj drevenými plastikami a reliéfmi, na ktorých obdivuhodne vystihol a zachytil výrazy tváre. Z košikárskych výrobkov upútali práce Jána Vallu, najmä jeho prútený „domček pre mačky“.
Ženy zase ukázali svoju zručnosť v narábaní s ihlou, ihlicami a háčikom. Je ťažké vymenovať všetky a všetko, pri čom sme sa pristavili a vymieňali si dojmy. Navždy však v pamäti utkvejú vyšívané gobelíny, obrazy a dečky Emílie Pechmannovej, vyšívané dečky Boženy Vilemovej, Márie Kubincovej st. i Márie Kubincovej ml., vyšívané obrazy Jany Grajzovej a Oľgy Procházkovej či pletené dečky Ruženy Pikálkovej a háčkované súpravy dečiek Jozefíny Vínkovej alebo moderné háčkované topy a šály Márie Kubincovej st. a bižutéria Márie Hulíkovej. Náš obdiv a úžas patril aj 17-ročnej Veronike Székerovej. Veronku poznajú televízni diváci na celom Slovensku – je telesne postihnutá, nemá ruky, ale pomocou prstov na nohách vytvára krásne „náramky priateľstva“. Žije v Dome sociálnych služieb na Mokrohájskej ulici v Bratislave a každý rok si ju už od najútlejšieho veku na prázdniny bráva pani Božena Škorcová z osady Šišuláky patriacej k obci Lakšárska Nová Ves. K pani Škorcovej, zanietenej záhradkárke s veľkým srdcom, Veronka priľnula celou dušou. Dojatí návštevníci ďakujú obidvom, že výstavu obohatili svojou vnútornou silou a v praxi uskutočneným krédom Jána Pechmanna, ktoré vyjadril v slávnostnom príhovore takto: „Život, ako kvety, je krásny a rýchlo pominie. Preto sa snažme užiť si ho čo najkrajšie a najplodnejšie“.
JÚLIALAUKOVÁ
