Relax v lese patrí medzi obľúbené trávenie voľného času našich obyvateľov. Či už ide o cykloturistiku, prechádzky alebo výlety na huby alebo maliny, je les pre mnohých útočiskom pred stresom a priemyselnými škodlivinami. Tí, ktorí trpia dýchacími problémami, hľadajú „prírodného lekára“ v ihličnatých lesoch. Skrátka – lesy a ľudia patria dokopy, pravda, týka sa to len tých ľudí, ktorí v lese nerobia škodu.
Čo sa smie a čo nie
Novela zákona o lesoch a v nej obsiahnuté ustanovenia vyvolali medzi verejnosťou obavy, že vstup do lesa bude pre občanov buď zakázaný alebo aspoň silne obmedzený. Rovnako sa povrávalo, že bude zakázaný akýkoľvek zber lesných plodov, jazda na bicykli alebo na koni v priestore lesa atď. Začali sa ozývať hlasy, že vláda chce lesy len pre seba, uprednostňuje štátne lesy... Radikálnym kritikom sa stal Konzervatívny inštitút M. R. Štefánika, podľa ktorého je veľkým problémom veľké percento chránených území na území Slovenskej republiky (35 percent je v ochrannom pásme), kvôli čomu podliehajú vlastníci zákazom rôznych činností.
Ako vyšlo najavo, žiadna kaša sa neje taká horúca, ako sa navarí. Zákaz vstupu do lesa (ak nejde o súkromný pozemok, na ktorý platia nariadenia vlastníka) nehrozí, povolený bude aj zber lesných plodov s výnimkou národných parkov. Isté obmedzenia sa budú týkať cyklistov a jazdcov – budú sa môcť „prevážať“ len po vyznačených trasách alebo spevnených cestách. Otázka ešte znie – čo vlastne myslia zákonodarcovia „spevnenou cestou“? Žeby si predstavili asfaltky? Alebo stačí pevne ujazdená cesta? A ako ju občan rozozná od „nespevneného“ lesného chodníka? Zrejme bude treba tento výklad zrozumiteľne doplniť.
Keď ani kompetentní nevedia
Chceli sme vniesť do prípadu trochu jasno a obrátili sme sa na zástupcov lesného hospodárstva na Záhorí. Vedúci lesníckej výroby Lesného závodu Šaštín – Stráže Roman Struhár povedal, že s presným znením novely ešte nie je dôkladne oboznámený a zodpovední pracovníci lesných závodov budú potrebovať istý čas na to, aby správne aplikovali v praxi všetky novinky. Bod, ktorý nám mohol priblížiť viac, sa týkal holorubov. V predchádzajúcom zákone boli v istých prípadoch obmedzované, v súčasnom sú charakterizované prípady, kedy napríklad pri výstavbe lyžiarskej trate nepotrebuje vlastník a realizátor povolenia na výnimku.
Aj na Záhorí sa o holoruboch uvažuje. Na rozdiel od iných druhov záhorácka borovica vyžaduje pre semienko tzv. sterilný piesok bez humusu. Preto treba starý neproduktívny porast zlikvidovať holorubom a vzniknutú planinu upraviť buldozérom, aby sa odstránili zvyšky listov, ihličia, trusu a pod. Podobne sa môže postupovať v prípade miešaného lesa borovica – agát, kde je v záujme lesného hospodárstva potlačiť agátovú kultúru a vytvoriť čisto borovicový les. Je teda možné, že na Záhorie sa vrátia kvalitné borovicové monokultúry. Agát je totiž veľmi agresívne sa množiaca drevina, ktorá potláča prirodzené pôvodné porasty a pri terajšom rozmachu by Záhorie čoskoro možno „pohltila agačina“.
Čo na to občan?
Každý obyvateľ Slovenska je povinný dodržiavať platné zákony. Horšie je, keď im nerozumie. Pýtali sme sa teda Záhorákov, ako reagujú na novelu zákona o lesoch.
Ivana zo Senice je vášnivá hubárka a novelu počas jej schvaľovania pozorne sledovala. Dúfala, že k pôvodne navrhovanému zákazu zberu lesných plodov nepríde. Potešilo ju, že na svoje hubárske miesta bude môcť chodiť naďalej, hoci aj pešo.
Peter zo Senice do lesa veľmi nechodieva, preto novelu príliš nesleduje. Ako povedal, ani sa v nej nevyzná. Neporozumel formulácii o spevnených cestách. Hoci na bicykli po lese ešte nejazdil, uvažoval o kúpe horského bicykla práve na jazdu po lesných chodníkoch. Teraz čaká, či sa dozvie niečo presnejšie a podľa toho sa rozhodne.
Jozef zo Skalice novele nerozumel a ako sa vyjadril, rád by dostal ucelenú informáciu o povinnostiach návštevníkov lesov tak, aby pri každom vstupe do lesa netŕpol, že niečo poruší a bude musieť zaplatiť vysokú pokutu.
Koľko ľudí, toľko názorov, zákony by však mali znieť pre všetkých jednoznačne.
- en -