Roly hostiteľa sa zmocnili tentoraz chlapi z ústavu. Kde-tu sa potulovali, v hlúčikoch s návštevníkmi diskutovali alebo tancovali a spievali. Bol to ich veľký deň. Každodennú realitu za múrmi zavarského domova vystriedala veľká slávnosť. „Tak ako je bežné si pozývať hostí domov, my sme ich pozvali sem. Stretli sa tu všetci. Vídame sa síce aj v bežný pracovný deň, ale dnes je to slávnostne. Country deň je výpoveďou nášho priateľstva a chuti žiť,“ skonštatovala riaditeľka domova Anna Pavlovičová. „Niektorí ľudia tu žijú viac ako tridsať rokov, iní celý život.
Na to, čo je rovnaké, si zvykneme a prestane to byť pre nás zaujímavé. Ale na to, aby človek znova našiel entuziazmus, musí vymýšľať stále niečo nové.“
Pozvánku na podujatie dostali aj pracovníci zo sociálnych zariadení z Čiech, Poľska a Francúzska. Ich úlohou bolo predstaviť svoje národné jedlá. „Veľmi sa nám tu páči, ľudia sú milí a srdeční. Prichystali sme im na ochutnanie kačicu s medom a šošovicovým šalátom,“ povedal nám Francúz Jean Raphael. V apríli sa so Zavarčanmi stretli na konferencii v Poľsku, kde klienti z rôznych krajín nacvičili spoločné divadelné predstavenie. „Bola to Rozprávka o zlatej rybke, v ktorej každý štát predstavil svoje veľké želanie. Za pomoci terapeutov si sami vytvárali kulisy aj kostýmy,“ priblížila nám reedukačná pracovníčka Iveta Tibenská. Súčasťou slávnostných hodov bolo aj otvorenie relaxačnej miestnosti, akejsi „oázy pokoja“. „Dbáme nielen na psychickú a sociálnu starostlivosť našich klientov, ale oddych treba dopriať aj našim zamestnancom,“ dodala riaditeľka. Preto si do pohodlného kresla v prítmí môžu pri meditačnej hudbe odteraz ísť oddýchnuť nielen klienti, ale aj pracovníci zariadenia.
LENKA JURÍKOVÁ, foto: autorka
