Na súdne konanie kvôli odpadkom a zápachu už akosi neprišlo – Marečkovcov z bytu vysťahovali i bez neho na základe iného, exekučného rozhodnutia. Ako množstvo iných, ktorí sa ocitnú vo finančnej tiesni, si vzali úver od istej nebankovej spoločnosti a zaručili sa jej jednoizbovým bytom, ktorý mali v osobnom vlastníctve. Pretože dohodnuté splátky neuhrádzali, spoločnosť pristúpila k dohodnutej klauzule a byt Marečkovci stratili. Ostalo im len niekoľko kusov nábytku a osobných vecí, s ktorými sa utiahli na dvor Záhorského osvetového strediska, kým si nájdu nejaké útočisko. Spávali u príbuzných v Kunove, s ktorými sa napokon dohodli, že sa k nim prechodne nasťahujú. Strechu nad hlavou teda, zdá sa, na nejaký čas získali. Rovnako aj sociálnu výpomoc od Mestského úradu v Senici.
Ľubomír Mareček bol v minulosti stavebným technikom, jeho manželka pôsobila v školstve. O tom, ako sa dostali až do takejto situácie, nebol veľmi ochotný rozprávať. Podotkol len, že jeho deti žijú mimo Senice, sú vo svete a o tom, čo sa s rodičmi stalo, nevedia. On sám čaká na vymeranie dôchodku (má 60 rokov), no zatiaľ nemá pohromade všetky papiere.
V súčasnej dobe nie je výnimkou stretnúť bezdomovca pochádzajúceho aj z lepšieho prostredia ako tradične ponímaná vrstva sociálneho dna. Uvažujúci a ako – tak sociálne cítiaci človek si však musí klásť otázku, ako je možné, že finančná spoločnosť dá pomerne vysokú pôžičku ľuďom, ktorí ju pri najlepšej vôli splácať nebudú. Žeby v hre bolo ľahké nadobudnutie ich nehnuteľnosti? A pretože, ako vidíme, to možné je, práve príklad tejto rodiny by mal byť výstrahou pred založením vlastnej nehnuteľnosti s neistým koncom. - en -