Zbierate niečo? Od známok až po použité cestovné lístky je na svete zvykom zbierať čokoľvek. Čím kurióznejšie, tým lepšie. Oddaný zberateľ pre svojho koníčka častokrát preskočí plot ako dobrá gazdiná podľa babičky Boženy Němcovej. Seničan Štefan Gach by o snahách získať unikátny exemplár do svojich zbierok mohol písať romány. Niektoré by sa azda dali označiť ako humoristické...
Dajme humor bokom a predstavme si príjemného muža v stredných rokoch, ktorý sa po celý aktívny život venoval rovnako aktívnym činnostiam. Rodák z Hlbokého už viac ako 30 rokov žije v Senici a vychoval tri dnes už dospelé deti (dvoch synov a jednu dcéru), sa od detstva venoval numizmatike. Lesklé a zaujímavo výtvarne riešené mince a bankovky rôznych krajín mu skrátka učarovali. V dospelosti bol popri svojej práci v plynárenskom priemysle vášnivým hubárom, rybárom a záhradkárom – jednoducho všetkým, čo súviselo s prírodou. Má dokonca mykologické skúšky organizované na starej tržnici v Bratislave. Jeho zberateľské srdce zaplesalo naplno v 90 – tych rokoch, kedy v Čechách i na Slovensku prepukla éra „blších trhov“, na ktorých sa dalo kúpiť prakticky všetko, aj zberateľské artefakty. Chodievala tam s ním tiež jeho dcéra, ktorá mala záľubu v zbieraní reklamných kartičkových kalendárikov. Boli na nich zobrazení rôzni herci, speváci, zvieratká, kvety... a tak otca vždy „pumpla“ o nejaké korunky a nakúpila si kalendáriky do zbierky. Jej zberateľstvo akosi rokmi a nástupom iných aktivít zaniklo, štafetu prebral otec. Venuje sa aj zbieraniu pohľadníc, zaujíma sa najmä o zábery zo Senice, Čáčova, Kunova, no nepohrdne ani námetmi z iných regiónov.
Nebol by to Štefan Gach, aby si nepovedal, že ak niečo robí, bude to robiť poriadne. Spoznal sa s viacerými zberateľmi vreckových kalendárikov a začal sa venovať nielen získavaniu, ale aj výmene, zakladaniu a ďalším činnostiam, aké s týmto hobby súvisia. Zúčastňoval sa (a dodnes v tom pokračuje) medzinárodných zberateľských búrz v Nymburku a Přibyslavi v Českej republike. V máji tohto roku sa burza konala v Poděbradoch a zúčastnilo sa na nej 160 účastníkov, okrem Čechov a Slovákov tiež Poliaci a Nemci. Do neskorých nočných hodín si v hotelových izbách vymieňali exponáty. Našlo sa veru všeličo – tematika fauny, flóry, kozmonautiky aj rozprávok... skrátka „všehochuť“. Navštevuje aj pravidelné mesačné burzy na Slovensku v Krakovanoch a v Trnave.
„Na Slovensku je oproti Čechám menej zberateľov, ale mám kontakty aj v iných krajinách. Pre porovnanie – vymieňam si kalendáriky s desiatimi zberateľmi zo Slovenska, dvadsiatimi z českej republiky, dvomi z Ruska a jedným z Holandska,“ hovorí Štefan Gach. Jeho zbierku tvorí 52506 exemplárov, z toho na výmenu je určených asi 3000. Zbiera všetky námety zo všetkých štátov – unikátmi sú napríklad rakúsko – uhorský kalendárik vo formáte knižôčky z roku 1919 (áno, dobre čítate, v čase jeho vydania ešte nevedeli, že monarchia zanikne...), kalendárik Zemskej pojišťovny v Brne z roku 1936 alebo knižôčka 2,5 x 4 cm z roku 1946. Zaujímavé sú kalendáriky vyrobené z kovu, drevenej dyhy, plastu, skla a plátna.
Sympatický zberateľ si na svoje hobby v dome vyčlenil samostatnú miestnosť s počítačom. Ako konštatuje jeho manželka, čoskoro ho plné skrine zakladačov (má ich 95) odtiaľ vytisnú, ale je pripravený vybudovať nadstavce nad skrine, aby sa tam vošlo ešte viac exemplárov. Korešpondenciu so zberateľmi, ale aj rôznymi firmami, inštitúciami a mestami, ktoré oslovuje kvôli zaslaniu jedného – dvoch reklamných kalendárikov, vybavuje prostredníctvom internetu, výmenu poštou. „Poštovné je niekedy dosť nehorázne, hlavne do zahraničia,“ smeje sa zberateľ. „Zatiaľ to ešte finančne zvládam, ale len tak – tak.“
Ak si dakto predstavuje, že zbieranie čohokoľvek je pre kohokoľvek, nemá celkm pravdu. Treba sa tomu oddať naplno. A nielen to – na burze si treba zachovať železné nervy a nepodľahnúť. „Športom“ zberateľa je ušetriť hoci korunu na jednom exemplári len pre dobrý pocit. Ale čo je hlavné – zberateľ musí mať dušu dieťaťa, ktorá dokáže snívať stále o niečom novom.
ANDREA ENGELOVÁ
