Piatok, 12. august, 2022 | Meniny má Darina

Spoznať Rím len za tri dni? Nemožné!

Rím - centrum kultúrneho dedičstva sveta s množstvom skvostných umeleckých diel, prekrásnych obrazov a fresiek, veľké múzeum sveta. Bol by hriech nenavštíviť ho aspoň raz v živote. Ja som tam bola a pre tých, ktorí ešte nemali tú možnosť, chcem jeho život

Konečne po vyše sedemnástich hodinách, kedy sme opustili Bratislavu, dorážame k predmestiu Ríma. Zaráža nás poriadny neporiadok: okraje ciest lemujú plechovky, noviny a iné odpadky. Zozačiatku sme si mysleli, že to takto funguje len na parkoviskách. Neskôr však, keď sme na odpadky narážali aj v meste, boli sme na istom. Ďalším, našťastie nie negatívnym, prekvapením boli skútre - časté dopravné prostriedky Rimanov. Pomer vodičov automobilov a motoristov bol asi 1:1. Časom nás už ani neudivovalo, keď sme videli mladého muža v pásikavom obleku, ako na motorke uháňa do práce.

SkryťVypnúť reklamu

V najmenšom štáte Európy
Prvou zastávkou po príchode do Ríma je Vatikán, malé územie o rozlohe 0,44 km2. Celý štát pozostáva z baziliky sv. Petra, Svätopeterského námestia, Vatikánskych múzeí, Vatikánskeho paláca a ďalších kresťanských chrámov rozstrúsených po Ríme.
Štát Vatikán sa stal nezávislým štátom 11. februára 1929 na základe Lateránskej dohody medzi katolíckou cirkvou a Talianskym štátom. Od sprievodkyne sa dozvedáme, že v dobe antického Ríma stálo na vrchu Vatikána veľkolepé Nerovo závodisko, na ktorom bol za Nera dolu hlavou ukrižovaný apoštol Peter. Približne o 250 rokov bola nad hrobom tohto apoštola postavená bazilika, ktorú neskôr zrúcali, aby postavili súčasnú baziliku sv. Petra. Prekrásnu do neba sa týčiacu a s nebom splývajúcu kupolu tohto veľkolepého chrámu projektoval a začal stavbu takmer 70-ročný Michelangelo.
Sme ohromení monumentálnosťou celého Vatikánu. Kolonáda, ktorá lemuje vstup do chrámu a námestie s obeliskom a dvomi fontánami, pripomína dve veľké krídla otvárajúce sa do polkruhu ako ľudská náruč. Dozvedáme sa, že celkovo je na nej umiestnených 140 sôch. Neskôr, keď sme už od únavy necítili nohy a v sede (niektorí i poležiačky) načerpávali sily, oddychujúc v strede námestia pod obeliskom, jedna členka skupiny overovala pravdivosť tejto informácie. Skutočne je sôch 140.
Slnko začína vystupovať vysoko nad naše hlavy a námestie rýchlo zaľudňujú nadšení turisti. Prechádzame kolonádou ku komplexu Vatikánskych múzeí, pred nami je hustý rad ľudí. Zaplnil celý chodník a ešte meter zasahuje na vozovku. Vodiči sú veľmi tolerantní. O chvíľu zisťujeme, že ak sa chceme dostať do Vatikánskych múzeí, musíme sa zaradiť na koniec tohoto radu. Je to rad turistov, čakajúcich na vstup do múzeí! Nedočkaví sa inšpirujú inými nedočkavcami a po maličkých skupinkách sa predbiehajú. Jedna, asi šesťčlenná, skupina sa pohla dopredu. Keď sa chceli o niekoľko metrov začleniť do davu, nahnevaní turisti sa začali brániť a za pokriku „Back!“ začali „votrelcov“ vytláčať z chodníka. Sprievodkyňa nahnevaných turistov dokonca privolala na predbiehajúcich sa neďaleko stojaceho policajta, ale ten len konštatoval, že nemôže nijako zakročiť.
Konečne sme aj my zdolali asi kilometrový rad a šťastní vchádzame cez vstupnú bránu. Ešte treba prejsť v hale cez kontrolu, kúpiť lístky a môžeme sa kochať nádherou nespočetných fresiek, nástenných kobercov, sôch v životných i nadživotných veľkostiach, dokumentov. Najznámejšia je Sixtínska kaplnka. Chcem ju navštíviť, a tak hlavne upriamujem pozornosť na informačné tabule. Tužím vidieť na vlastné oči Michelangelovu fresku „Stvorenie Adama“. Objavujeme ju na strope kaplnky, ale fotím ju veľmi rýchlo, lebo je to zakázané. Napokon po dvoch hodinách vystupujeme po špirálovitom schodisku z Vatinkánskych múzeí.
Vysmädnutí horúcim počasím sa vraciame na námestie sv. Petra tou istou trasou. Je asi 12.30 h a rady čakajúcich turistov sú zúžené o polovicu. Hlavný nápor už prešiel. Pri prechode kolonádou si prvýkrát všímam prameň s pitnou vodou. (Neskôr zisťujem, že takýchto prameňov je v Ríme viacero, čo nám umožňuje ušetriť viac eúr na suveníry. Sme radi, lebo Rím je dosť drahý. Jeho hlavné príjmy sú z cestovného ruchu.)
Posledným cieľom je chrám sv. Petra. Vzhľadom na čas sú rady turistov kratšie. Opäť známa kontrola batožín a po chvíli sa blížime k bazilike. Z portika vedie do baziliky päť veľkých dvier, každé pre jednu z piatich lodí. Na tzv. Bráne smrti (prvé dvere vľavo) je zobrazená smrť Ježiša, Madony, pápeža Jána XXIII. a smrť v kozme. Dvere Bronzovej brány pochádzajú zo starej baziliky a dvere Svätej brány sa otvárajú jedenkrát za 25 rokov. Hlavný oltár pod Michelangelovou kupolou stojí nad hrobom sv. Petra, ktorý bol definitívne identifikovaný pri archeologickom prieskume v 50. - 60. rokoch 20. storočia. Dňom i nocou tu horí 95 lampičiek.
Pieta, jediné dielo, na ktorom sa Michelangelo podpísal (meno vyryl na pásik Madoniných šiat), nachádzame v prvej kaplnke pravej lode. Celá bazilika je nádherná. Prekvapuje nielen svojou krásou a historicko-umeleckým významom, ale tiež kolosálnymi rozmermi. Dĺžka interiéru baziliky, ako je napísané na podlahe pri Bronzovej bráne, je 186,36 m. Výška klenby dosahuje 44 m a kupola je vysoká 119 m.
Unavená celodenným chodením a postávaním v radoch, vyčerpaná nočnou cestou, sa vzdávam chuti vystúpiť na kupolu. Absolvovať cca 541 schodov je už nad moje sily a trpezlivosť stáť v dlhom rade. Radšej volím alternatívu – krypty pápežov. Pri hrobke svätého otca Jána Pavla II. sa zastavujem dlhšie. Horia pri nej sviečky, ktosi k nej položil kvet ruže... Pre milióny ľudí bol tento Svätý otec skoro všetkým.

SkryťVypnúť reklamu

Ďalší deň s dotykom
histórie
Aby sme stihli celý plán ďalšieho dňa, museli sme vyraziť hneď po raňajkách. Takže už o ôsmej hodine sme sedeli všetci v autobuse a vyrážali smer Via Apia Antica.
Žiadna iná ulica na svete nie je taká známa ako práve Via Apia Antica. V dĺžke mnohých míľ ju lemovali náhrobky a pamätníky dvadsiatich generácií zomrelých príslušníkov nobility (patricijské rody Scipiov, Furiov, Maniliov a Sestiliov). Ani dnes, i keď už o niečo kratšia a zreštaurovaná, Apia Antica nestratila na svojej zaujímavosti. Cestou sme míňali kaplnku Quo Vadis, kde sa zjavil sv. Petrovi, unikajúcemu pred prenasledovaním kresťanov, Ježiš. Podľa legendy sv. Peter stretol pútnika a, spoznajúc v ňom Učiteľa, sa ho opýtal: „Domine, quo vadis?“ (Pane, kam kráčaš?) Ten mu odpovedal: „Idem do Ríma, aby som bol druhýkrát ukrižovaný!“
Po chvíli prichádzame k trom katakombám – Kallixtove, Sebastiánove a Domitilline katakomby. Je to spleť podzemných chodieb, ktoré raní kresťania využívali ako útočisko pred prenasledovaním a ako miesto posledného odpočinku svojich mŕtvych bratov. Je zaujímavé, že Taliani si vyhradzujú právo využívať len vlastných sprievodcov po katakombách. Naša sprievodkyňa mohla byť len v úlohe tlmočníčky.
Navštívili sme len katakomby sv. Sebastiána, ktoré vznikli z väčšej priehlbiny v teréne. Sv. Sebastián bol pôvodne rímsky vojak v čase panovania cisára Diokleciána, ktorý prešiel na kresťanskú vieru. Keď sa to cisár dozvedel, sv. Sebastián musel zomrieť pod spŕškou vystrelených šípov. Na miesto uložených pozostatkov upozorňuje socha umierajúceho Sebastiána, ležiaca v chráme.
Ďalšou zaujímavosťou je socha Krista z bieleho mramoru, nachádzajúca sa po pravej strane blízko vchodu. Ide o posledné Berniniho dielo (Bernini je najmä známy ako autor Fontány di Trevi), ktorý v čase jeho zhotovenia mal už 81 rokov!
Poberáme sa ďalej. Našou nasledujúcou zastávkou je bazilika svätého Pavla za hradbami. Tak ako sv. Peter, sv. Sebastián, aj sv. Pavol zomrel za vieru – sťatím hlavy za hradbami mesta. Na mieste jeho hrobu dnes stojí spomínaná bazilika. Keď prekročíme vstupnú bránu, víta nás veľká socha sv.Pavla s mečom v ruke, zasadená v strede nádvoria. Nakoľko sa hlavný vstup do kostola otvára len vo sväté roky, vchádzame doň bočným vchodom. Po pár krokoch badáme veľkú maketu celého chrámu, ktorú asi metrový priestor rozdeľuje na dve polovice. Prechádzame medzi nimi a máme tak možnosť vidieť celý chrám v zmenšenej podobe. Počas výkladu sprievodkyne sa rozsvietilo svetielko asi v polovici výšky chrámu. Všetci pozeráme tým smerom a v osvietenej podobizni spoznávame súčasného pápeža – Benedikta XVI. Hneď vedľa neho sa v šere schováva portrét Jána Pavla II. a ďalších predchádzajúcich pápežov. Spolu je namaľovaných 265 podobizní, lemujúcich obvod chrámu, čo znamená, že práve toľko bolo do súčasnosti pápežov.
Je zbytočné opisovať interiér, všetky rímske chrámy vynikajú prekrásnymi sochami, freskami, oltármi,... Tento chrám je spojený s kláštorom. Priestor, ktorý ich oddeľuje, sa nazýva chiostro. Je to vlastne záhrada – dvor s fontánkou uprostred, ktorú lemujú malé točivé stĺpy.
Naše ďalšie putovanie smerovalo ku Koloseu. Ešte predtým sme navštívili baziliku sv. Jána Lateránskeho a baziliku sv. Márie Najväčšej (alebo Snežnej, ako niektorí nazývajú podľa toho, že bazilika stojí práve na mieste, kde začalo kedysi v auguste snežiť). Pred návštevou Kolosea, sme si urobili malú prestávku. Tí, ktorí boli hladní, využili miestne kaviarničky na oddych. My sme sa pobrali otestovať pravú taliansku pizzu. Usadili sme sa na terasu malej pizzerie a čakali na obsluhu. O chvíľu vybehli dvaja mladí Taliani. Jeden sa rozbehol k nášmu stolu a druhý k stolu, kde sedeli dve ženy. Ostrieľaný mladík sa na chvíľu usadil staršej žene na kolená. Okrem slizkých pohľadov postávajúcich Talianov toto bol prvý (a myslím i posledný) ich celosvetovo preslávený prejav, ktorý som na tejto dovolenke videla. Žeby preto, lebo som stále chodila v spoločnosti muža? Ale z pizze sme boli ja i môj spoločník veľmi sklamaní. (Aby sme však nerobili unáhlené závery, na druhý deň sme si dali pizzu znova a v inej pizzerii. Tu už bola o niečo chutnejšia, ale i tak nám oveľa viac chutí naša slovenská.)
Posilnení jedlom sme sa vybrali ku Koloseu. V rámci každoročnej akcie dní kultúry sme dnešní deň vstupovali do Kolosea bez vstupného poplatku. Koloseum, obrovský amfiteáter, pomenovali podľa blízko stojacej sochy Nerovho kolosu. Začiatok stavby sa datuje do roku 72 n.l. a dokončenie do roku 80 n.l. Koloseum v čase svojej najväčšej slávy slúžilo ako bojisko, na ktorom sa preliala krv tisícok gladiátorov, šeliem, ale i kresťanov. Často po ukončení umelého lovu bola aréna zaplavená vodou a usporadúvali sa umelé námorné vojny. Počas stredoveku význam Kolosea upadol a jeho kamene slúžili ako materiál na stavbu kostolov a palácov. V súčasnosti slúži aj ako múzeum antických sôch, sošiek a iných.
Celý deň pred Koloseom pobehujú Taliani prezlečení za rímskych vojakov, s ktorými si môžete spraviť spoločnú fotografiu (za 2 eurá).

SkryťVypnúť reklamu

V zajatí ruín
Tretí deň nášho putovania Rímom sme vyrazili hneď po raňajkách. S kúskom smútku opúšťame útulný hotelík a vyberáme sa na posledný deň po Ríme. Metrom sme sa presunuli na Španielske námestie. Opäť sa stretávame s neskutočným neporiadkom a jednou kuriozitou. Bežne je tu každý deň vidieť tzv. holičov – bláznov. Sú to holiči, ktorý vás oholia vonku na stoličke.
Bližšie k stanici metra si začínajú obchodníci na dekách rozkladať svoj tovar. Zo zaujímavosti si prezeráme, čo ponúkajú a o chvíľu sa všetci poberáme k turniketom.
Po prejdení Španielskeho námestia smerujú naše kroky k Pantheonu, Fontáne di Trevi a k Anjelskému hradu. Pantheon, pýcha Ríma, je jediná architektonická pamiatka antického Ríma, ktorá sa dochovala takmer nedotknutá. Vďaka za to patrí pápežovi Bonifácovi IV., ktorý v roku 609 zmenil pohanský chrám na kresťanský a preniesol do neho telesné pozostatky mnohých mučeníkov z katakomb. Na základe Lateránskej dohody sa Pantheon stal národným chrámom všetkých Talianov.
Na záver našej cesty zostupujeme do Fora Romana, ktoré mi pripomína pohrebisko vykopaných antických stavieb. Tieto ruiny boli svedkami dôležitých udalostí politicko-spoločenského života Ríma. Tu znel hlas Cicera, spev Vergília,...Nachádza sa tu Titov oblúk, Maxentiova bazilika, chrám Antonina a Faustiny, chrám bohyne Vesty, chrám Julia Caesara, Saturnov chrám, Oblúk Septimia Severa a mnohé iné. Námestím prechádzala aj známa Via Sacra (Posvätná cesta).
Nad fórom sa vyvyšuje pahorok Palatin, ktorý je vraj kolískou Ríma. Podľa legendy práve na tomto mieste vyoral Romulus prvú brázdu. Je to mimoriadne rozsiahly komplex zvyškov antických stavieb a úžasná vyhliadka na mesto.
Čo dodať na záver? Rím je neskutočne nádherné mesto a človek by potreboval na všetky jeho krásy a taje oveľa viac času. Výhodou je, že pamiatky sú sústredené pomerne blízko vedľa seba. Pri vstupe do bazilík je však potrebné mať zahalené plecia a najlepšie nohavice minimálne po kolená.
Výhodou je, ak viete po taliansky. Taliani najradšej hovoria svojou rečou a len poniektorí ovládajú cudziu reč tak, aby ste sa s nimi dohovorili. Našťastie, v predajných stánkoch bez problémov natrafíte na literatúru o Ríme v slovenskom i českom jazyku.
Veľký problém v Ríme spôsobuje metro, ktorého budovanie sa preťahuje už niekoľko rokov. A aký je dôvod? Neustále pri kopaní narážajú na nové a nové pamiatky... MONIKA MACEJKOVÁ

Najčítanejšie na My Záhorie

Inzercia - Tlačové správy

  1. Shell: So znižovaním emisií to myslíme vážne
  2. Domčeky trulli mali byť dočasným bývaním v snahe neplatiť dane
  3. Energetici prinavrátia Pečnianskemu lesu pôvodnú biodiverzitu
  4. Kupón na cestu do Thajska, USA a Vietnamu so zľavou 888 eur
  5. Najbohatšie mesto v stredoveku, divoký západ na Slovensku
  6. Kam príde, tam vypredá. Nitran vymýšľal vlastný cider dva roky
  7. Prehľad a automatizácia
  8. Odomknite si články na mobile a počítači. Stačí jedno predplatné
  1. Domčeky trulli mali byť dočasným bývaním v snahe neplatiť dane
  2. Energetici prinavrátia Pečnianskemu lesu pôvodnú biodiverzitu
  3. Z vývoja paliva pre Formulu 1 ťažia aj bežní vodiči
  4. Trenčín potrebuje nový impulz!
  5. Shell: So znižovaním emisií to myslíme vážne
  6. Sezóna slovenského ovocia je v plnom prúde
  7. Kupón na cestu do Thajska, USA a Vietnamu so zľavou 888 eur
  8. Najbohatšie mesto v stredoveku, divoký západ na Slovensku
  1. Kam príde, tam vypredá. Nitran vymýšľal vlastný cider dva roky 13 688
  2. Pláže Dominikánskej republiky kraľujú medzi najlepšími na svete 10 933
  3. Najbohatšie mesto v stredoveku, divoký západ na Slovensku 9 259
  4. Kupón na cestu do Thajska, USA a Vietnamu so zľavou 888 eur 7 503
  5. 100 ovocných druhov, ktoré u nás dokážeme pestovať 5 353
  6. Dráčik nepúta príbehom, ale perlami ducha 3 826
  7. Kde u nás kúpite domácke potraviny 3 807
  8. Miliónová autorka Táňa K. Vasilková: Po úspechu som netúžila 2 429

Blogy SME

  1. Lórant Kulík: Na marhuľovom festivale v Gönci platili jednotné ceny: Slováci prišli na festival ochutnať baracky, džem a barackovicu
  2. Ján Serbák: Zaujímavosti zo storočných novín (12. - 18.8.1922)
  3. Jozef Sitko: Tajomstvo môjho dlhého veku
  4. Miroslav Galovič: Slovenské Černobyle XXVII / Cykloleto 2022. Časť 2 - Varínske ruiny.
  5. Irena Šimuneková: Voda
  6. Irena Šimuneková: Na výlet s deťmi - hrad Hrušov
  7. Marcel Horný: Košúty 2, časť štvrtá : Kapela
  8. Štefan Vidlár: Politický starobinec
  1. Věra Tepličková: A to je koniec, vážení! Čaká nás už len zima, hlad a beznádej... Ak nezasiahne Matovič... 129 187
  2. Martin Sústrik: Korupcia v ruskej armáde 12 953
  3. Tomáš Harustiak: Kto šetrí ma za tri / Ako vyžiť z minimálnej mzdy ? / Dá sa vyžiť z minimálnej mzdy ? / Prečo Slováci nemajú peniaze / Ako vyžiť z dôchodku / 12 053
  4. Ján Šeďo: Očovčania majú do zajtra hladovku, obchod "stráži" medveď ! 10 210
  5. Post Bellum SK: Dovolenka v Juhoslávii ako príležitosť na emigráciu 8 474
  6. Jozef Drahovský: Priechod na druhý svet je v Bratislave 5 440
  7. Monika Nagyova: Moja babka zažila kvôli podvodníkom trýznivé minúty, ktoré by neželala nikomu. 5 256
  8. Ingrid Tkáčiková: Poslanec Kuriak, ďakujem, že viem to, čo na Slovensku nechcem 3 350
  1. Monika Nagyova: Moja babka zažila kvôli podvodníkom trýznivé minúty, ktoré by neželala nikomu.
  2. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 45. - Arktída - Posledná plavba lode Karluk 3/3 - Návrat do civilizácie, 1914
  3. Jiří Ščobák: Kde dnes môžeme ušetriť? Znížiť spotrebu a náklady?
  4. Jiří Ščobák: Proč bychom si měli zapamatovat jméno Anna Chadimová? Co nám po ní zůstalo?
  5. Martina Hilbertová: Márnivé dcéry z Bratislavy: Ružinovská televízia - pod kontrolou politikov
  6. Monika Nagyova: O žene, ktorá milovala rúško
  7. Jiří Ščobák: Krásne a zaujímavé historické poistné zmluvy: Existovala aj čisto slovenská poisťovňa? A čo bola „zmluva odvážna“?
  8. Martina Hilbertová: Márnivé dcéry z Bratislavy: Novomestská parkovacia: Firma bez kontroly, ktorá nepodnikala, iba míňala
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Hlavné správy z Správy Záhorie - aktuálne spravodajstvo na dnes| MY Záhorie

Nová škola v Plaveckom Štvrtku by mala po zrealizovaní projektu vyzerať takto.

Škola v Plaveckom Štvrtku má byť zelená, digitálna a komfortná.


19 h

Na vyšetrovaní incidentu v Moravskom Svätom Jáne sa podieľal vyšetrovateľ zo Senice spolu s kriminalistickým technikom a policajným psovodom.


TASR 10. aug
Extrémne sucho, ako aj vysoká spotreba vody počas mimoriadne teplých dní spôsobili, že viacerým obciam na Záhorí hrozí nedostatok vody vo verejných vodovodoch.

Deficit zrážok pozorujeme na Slovensku už od jesene minulého roka.


10. aug

Všetci členovia sú odhodlaní kedykoľvek vyjsť do terénu a pomôcť v prípadoch, kedy je v ohrození život alebo zdravie človeka.


10. aug

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

Jeden muž sa pobytu za mrežami vyhýba už 14 rokov.


21 h

Väčšina hľadaných sa skrýva, pretože na nich bol vydaný príkaz na zatknutie.


19 h

Najstaršie sú z obdobia zhruba päťtisíc rokov pred naším letopočtom.


10. aug

Vodič Hyundaia prešiel do protismeru, čelne sa zrazil s kamiónom.


14 h

Blogy SME

  1. Lórant Kulík: Na marhuľovom festivale v Gönci platili jednotné ceny: Slováci prišli na festival ochutnať baracky, džem a barackovicu
  2. Ján Serbák: Zaujímavosti zo storočných novín (12. - 18.8.1922)
  3. Jozef Sitko: Tajomstvo môjho dlhého veku
  4. Miroslav Galovič: Slovenské Černobyle XXVII / Cykloleto 2022. Časť 2 - Varínske ruiny.
  5. Irena Šimuneková: Voda
  6. Irena Šimuneková: Na výlet s deťmi - hrad Hrušov
  7. Marcel Horný: Košúty 2, časť štvrtá : Kapela
  8. Štefan Vidlár: Politický starobinec
  1. Věra Tepličková: A to je koniec, vážení! Čaká nás už len zima, hlad a beznádej... Ak nezasiahne Matovič... 129 187
  2. Martin Sústrik: Korupcia v ruskej armáde 12 953
  3. Tomáš Harustiak: Kto šetrí ma za tri / Ako vyžiť z minimálnej mzdy ? / Dá sa vyžiť z minimálnej mzdy ? / Prečo Slováci nemajú peniaze / Ako vyžiť z dôchodku / 12 053
  4. Ján Šeďo: Očovčania majú do zajtra hladovku, obchod "stráži" medveď ! 10 210
  5. Post Bellum SK: Dovolenka v Juhoslávii ako príležitosť na emigráciu 8 474
  6. Jozef Drahovský: Priechod na druhý svet je v Bratislave 5 440
  7. Monika Nagyova: Moja babka zažila kvôli podvodníkom trýznivé minúty, ktoré by neželala nikomu. 5 256
  8. Ingrid Tkáčiková: Poslanec Kuriak, ďakujem, že viem to, čo na Slovensku nechcem 3 350
  1. Monika Nagyova: Moja babka zažila kvôli podvodníkom trýznivé minúty, ktoré by neželala nikomu.
  2. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 45. - Arktída - Posledná plavba lode Karluk 3/3 - Návrat do civilizácie, 1914
  3. Jiří Ščobák: Kde dnes môžeme ušetriť? Znížiť spotrebu a náklady?
  4. Jiří Ščobák: Proč bychom si měli zapamatovat jméno Anna Chadimová? Co nám po ní zůstalo?
  5. Martina Hilbertová: Márnivé dcéry z Bratislavy: Ružinovská televízia - pod kontrolou politikov
  6. Monika Nagyova: O žene, ktorá milovala rúško
  7. Jiří Ščobák: Krásne a zaujímavé historické poistné zmluvy: Existovala aj čisto slovenská poisťovňa? A čo bola „zmluva odvážna“?
  8. Martina Hilbertová: Márnivé dcéry z Bratislavy: Novomestská parkovacia: Firma bez kontroly, ktorá nepodnikala, iba míňala

Už ste čítali?

SkryťZatvoriť reklamu