Stravovanie žiakov v školách je v súčasnosti citlivým problémom nielen pre deti, ale aj pre ich rodičov. Poplatky za jedlo a prevádzku školskej kuchyne priebežne rastú, záujem o stravovanie mierne klesá. Súvisí to čiastočne aj s tým, že je viacero rodín, kde sú matky na materských dovolenkách alebo nezamestnané a obedy pre svoje deti pripravujú doma. Niektorým deťom strava v škole chuťovo nevyhovuje, iné zase tvrdia, že sa v škole dostatočne nenajedia. Ako sa vraví, koľko ľudí, toľko chutí (alebo nechutí, ako sa to vezme). Svoju úlohu zrejme zohráva aj fakt, že žiaci častokrát stíhajú viacero aktivít a presun na krúžky a rôzne ďalšie mimoškolské aktivity im zaberá toľko času, že obed v školskej jedálni skrátka nestíhajú. Detskí lekári to síce nevidia radi, ale ctižiadostivosť rodičov je niekedy bezbrehá.
Zaujímalo nás, aký trend nabralo školské stravovanie v našom regióne. Ako sme sa dozvedeli, chvála aj výhrady sú pomerne individuálne. Niektorí rodičia kritizujú používanie takzvaných vrecúškových polievok, deti sa zase dožadujú viacerých múčnych jedál. Uhádnuť vkus všetkých sa však vždy nedá, ide skôr o spokojnosť vo všeobecnosti. Problémom tiež bývajú dlhé rady v jedálňach, deti sa častokrát ponáhľajú a menšia kapacita jedálne na obľúbenosti tohto typu stravovania nepridá. Sociálne slabšie skupiny obyvateľstva však využívajú možnosť stravovania detí za symbolickú korunu mesačne, na ktorú majú nárok rodiny v sociálnej núdzi. Aby sme povedali pravdu, častokrát je to jediné teplé a ako – tak kvalitné jedlo, ktoré tieto deti za deň jedia.
Vedúca školskej jedálne na Komenského ulici v Senici Ľubica Poláková nám povedala, že v škole sa stravuje asi trištvrtina žiakov z celkového počtu. Asi 20 detí z toho využíva sociálny systém a stravuje sa za korunu. V kuchyni vrecúškové polievky ani konzervované polotovary nepoužívajú, všetko je čerstvé. Pripravujú polievky a jedlá zo zeleniny, hrachu a šošovice, najviac deťom chutia omáčky, parené aj pečené buchty. Na senickej Základnej škole Sadová sa z celkového počtu 860 žiakov stravuje 500, za korunu je to 23 detí.
Vrecúškovú francúzsku polievku pripravujú asi dvakrát do roka v čase, keď je málo personálu (napríklad počas chrípkového obdobia). Vedúca jedálne Mária Andelová sa vyjadrila, že deti majú rôzne stravovacie návyky, spravidla už dlhší čas vštepené rodičmi. V Základnej škole V.P. Tótha v Senici sa v školskej jedálni stravuje asi polovica žiakov, 18 detí za symbolickú korunu. Aj tu používajú vrecúškové polievky len výnimočne. Žiakom najviac chutia špagety a vraj keby mohli každý deň vypekať, privítali by to. Deti majú najradšej jedlá, ktoré nemusia krájať – nerady totiž narábajú príbormi a najradšej konzumujú jedlá, ktoré sa dajú naberať lyžicami.
V Skalici na Základnej škole Strážnická sa taktiež stravuje asi trištvrtina detí, 30 detí z toho za korunu. Nijako sa nelíšia od senických detí – takisto tu najviac „bodujú“ špagety, koláče, kurací paprikáš, zemiaková kaša, ako nám povedala vedúca jedálne Miroslava Švajdová. Boli sme tiež zvedaví, aká situácia panuje na „komornejšej“ základnej škole v obci. V Radošovciach sa v školskej jedálni stravuje asi štvrtina detí, z toho zhruba 10 za korunu. Polotovary ani vrecúškové polievky nepoužívajú, deti tu obľubujú najmä jedlá s ryžou, múčniky, koláče a zeleninové polievky.
Počet stravníkov školských jedální v 3 malackých školách (ZŠ Dr. Dérera, ZŠ Záhorácka, ZŠ Štúrova) je v tomto školskom roku 966 - t.j. 60 % z celkového počtu žiakov týchto škôl. Je zaujímavé, že už tretí rok je počet stravníkov práve tých 60 %, hoci deti sa obmieňajú (prváci - deviataci). V malackých školách nie je badať pokles záujmu o školské stravovanie. Dotácie Mesta na školské obedy za rok 2006 boli nasledovné: ZŠ Štúrova – 1 milión 589-tisíc, ZŠ Dérera – 1 milión 566-tisíc, ZŠ Záhorácka – 2 milióny 33-tisíc Sk.
Dotácie na stravu do materských škôlok predstavovali sumu 3 milióny 745 tisíc. Prostriedky mesto rozdeľuje z podielových daní. Dotácie prerozdeľujú na jednotlivé školy podľa počtu žiakov. Predstavujú sumu 21 Sk na jednu stravnú jednotku. Nezáleží, či sa žiaci v školskej jedálni stravujú alebo nie.
Zo zákona vyplynula v tomto roku povinnosť dotovať obedy aj v cirkevnej základnej škole. S tým sa však pri zostavovaní mestského rozpočtu nerátalo. Preto dostávajú zatiaľ dotácie podľa počtu vydaných jedál. Mesto na tento účel zatiaľ získalo od ministerstva financií 701-tisíc Sk. Táto suma ani zďaleka nemôže pokryť plánované výdavky jedálne cirkevnej školy. Mesto má škole kvôli novému zákonu poskytnúť asi 1 milión 232-tisíc, čo si vyžiada úpravu rozpočtu.
Zaujímali sme sa taktiež o situáciu v Gajaroch. Školskú jedáleň tam navštevuje 100 žiakov. Zo všetkých školákov je to približne 30 percent. Deti z rodín v hmotnej núdzi obedy za korunu získať nemôžu. U stravníkov medzi jedlami jednoznačne vedú múčniky, pečené kura a segedínsky guláš. Z polotovarov sa používa iba vrecúšková francúzska polievka.
V Rohožníku využíva školskú jedáleň 152 žiakov, je to približne tretina školákov. Obedy za päť korún dostáva desať detí zo znevýhodneného prostredia. Taktiež v Rohožníku deťom najviac chutia sladké jedlá, obľúbené sú aj prívarky a hydina. Z polotovarov používajú klasicky francúzsku polievku ale aj zemiakové placky a šúľance.
-en- ,- mb -
