Obhrýzanie nechtov, „prázdny“ pohľad upretý von z okna na chodbe, oči vytreštené na dvere, hlúčiky gestikulujúcich, „kvádra“ a pekné šaty. Asi tak to vyzeralo počas týždňa od 21. do 25. mája na tých stredných školách, na ktorých prebiehali ústne maturity.
Tak to vyzeralo aj na skalickom gymnáziu, kde sa počas spomínaného týždňa ústnych maturít zo slovenského jazyka a literatúry, anglického, francúzskeho a nemeckého jazyka, biológie, chémie, matematiky, fyziky, informatiky, geografie, dejepisu alebo náuky o spoločnosti zúčastnilo 111 maturantov. A pripravili sa zodpovedne, pretože všetkým sa podarilo uspieť. Síce s rôznorodými známkami, ale všetci bez pohromy reparátu. S niekoľkými maturantmi sme sa porozprávali.
Ako dlho ste sa pripravovali?
Silvia: „Asi ten akademický týždeň a ešte chvíľku predtým. Záviselo to od predmetu.“
Michal: „Deväť dní, vlastne akademický týždeň od rána do večera a do štyroch do rána. Dalo sa to.“
Čoho sa najviac bojíte?
„Najviac som sa bála fyziky, ale vytiahla som si dobrú otázku. Je to hlavne o šťastí.“
Michal: „Najviac sa bojím dejepisu a najľahšia bude asi angličtina.“
Viete čo bude po skončení gymnázia?
Silvia: „Určite prijímacie skúšky na vysokú školu, lebo po gymnáziu sa to očakáva a potom si užiť posledné stredoškolské prázdniny“
Michal: „Určite sa budem pokúšať dostať sa na nejaké vysoké školy“.
Jedným zo skúšajúcich bol aj profesor slovenského jazyka a literatúry PhDr. Jozef Špaček. Ako si na svoje maturitné skúšky spomína on?
„Bolo to v júni 1969 v stredu poobede, keď som sa dostal na rad maturovať a podarilo sa mi to vcelku úspešne – všetko za jedno poobedia na rozdiel od terajších študentov, ktorí to majú rozvrhnuté na celý týždeň. Zo slovenského jazyka, dejepisu a ruštiny som zmaturoval na jednotku a z matematiky som dostal dvojku, čo bol pre mňa veľký úspech. Maturita je pre mňa veľmi dobrou spomienkou a vydarenou bodkou za mojím vtedajším trojročným stredoškolským štúdiom na skalickej strednej všeobecnovzdelávacej škole.“
Myslíte si, skúšky či učivo boli vtedy ľahšie ako teraz?
„Učivo snáď ani nebolo ľahšie. Možno boli trošku jednoduchšie učebnice, možno bola problematika sformulovaná do takých stručnejších celkov. Mali sme však inak rozvrhnutý čas, keďže sa vtedy ešte chodievalo v sobotu do školy a študovali sme tri roky, ale nemyslím si, že sme dostali menej vedomostí a že sme boli horšie pripravení pre ďalšie štúdium. Myslím si, že tom čase bolo pre študentov menej záťaže a v učive menej balastu. Dnes je toho možno v osnovách vo všetkých predmetoch príliš veľa. Možno by bolo treba aspoň jednu tretinu učiva vypustiť.“ - em-