Obrovská vďaka za trochu lásky

Boli ste už niekedy v útulku pre psov? Ak nie a máte aspoň aký – taký vzťah k zvieratám, mali by ste navštíviť najbližší vo svojom okolí. Celkom určite tam uvidíte niečo, čo vám poteší a zároveň aj zarmúti srdce a dušu. Vyhnané či stratené štvornohé tvory s radosťou privítajú každý náznak záujmu zo strany ľudí – svojich možných budúcich pánov. Oči „klientov“ útulku bez rozdielu hovoria: „Prišiel si si po mňa? Vezmeš si práve mňa? Alebo sa aspoń spolu pohráme, aby som na chvíľu zabudol, že ma nikto nechce?“
V Senici psíci nachádzajú posledné útočište v útulku neziskovej organizácie Cerberus umiestnenom v bývalých kasárńach. Jeho existencia sa datuje od predchádzajúceho roku, keď tu boli vybudované klietky a výbeh pre štvornohých hostí. Okrem nájdených či privezených psíkov, ktorí tu prežívajú rôzne dlho, si sem občania, ktorí potrebujú napríklad súrne odcestovať, môžu prechodne umiestniť psíka do „hotela“.
Počas ročnej existencie útulku sa v ňom vystriedali rôzni havkáči. Veľkí, malí, čistokrvní aj kríženci zo všetkých možných plemien, mladí aj postarší. S nimi pribúdali smutné osudy – veď čo si pomyslí súcitný človek, ktorý sa dozvie, že dajaký „milovník psov“ v noci prehodil malého kokeršpaniela cez zatvorenú bránku (zrejme aby ho pri tejto humánnej činnosti ktosi nevidel...) tak, že psík si zlomil nôžku? Komu môže byť jedno, keď sa stretne s prípadom fenky plnej šteniatok, ktorej sa tiež jej majiteľ zbavil vyhodením na ulicu, aby si ušetril starosti? O takýchto psích románoch by mohol hovoriť správca útulku Peter Fábik – a nielen o nich.
Za rok sa všeličo môže zmeniť k lepšiemu. K tomu pozitívnemu patrí spolupráca s mladými ľuďmi z mesta a okolia, ktorí sa svojou dobrovoľnou prácou pokúšajú aspoň trochu psíkom nahradiť domov. Kŕmia ich, umývajú, chodia s nimi na prechádzky alebo sa s nimi aspoň popreháňajú vo výbehu s prekážkovou dráhou. Najnovšie príspevky putujú do karantény, kde povinne musia zotrvať až do vylúčenia prenosných chorôb, odtiaľ sú umiestňované do klietok. Tie „komunikatívne“ sa zoznamujú s dočasnými „pánmi“. A potom sa už len tešia na ich návštevy.
Keď sme sa počas slnečného popoludnia prišli pozrieť, čo a ako medzi štvornohými hosťami, našli sme pestrú zmes 11 psíkov, dvaja z nich zatiaľ umiestnených v karanténe. Tí najprístupnejší, Nero, Stevie, Lusy, Zora, Sully a Bundášik, šantili s mladými „pomocníčkami“ vo výbehu. Napriek veselosti im bolo vidieť smútok a túžbu v očiach – keby mohli, okamžite by odišli s dievčatami domov a ostali tam navždy. Dobrého a starostlivého pána by potreboval napríklad Stevie, zatiaľ ešte šteňa kríženca írskeho setra, ktorý pôvodne pribudol do útulku s rovnako starým bratom a po niekoľkých dňoch veterinár zistil, že Stevie má ťažko poškodený zrak. Druhého psíka si odviezol náhodný záujemca, Steviemu ostal útulok. Je inak zdravý, veselý, rád sa pohrá a nezainteresovaný človek si jeho handicap takmer ani na prvý pohľad nevšimne. Ale predsa... Dobrý pán by sa zišiel aj krížencovi labradora Nerovi, krásavcovi so žltkastým kožuchom, dobrákovi od kosti, ako sa vraví.
Ktovie, osud psíkov možno zmení pripravované podujatie Senický oriešok v parku pri príležitosti Dňa detí, na ktorej celkom určite vystúpia všetci štvornohí aj dvojnohí hostia útulku. V súťaži o najkrajšieho, najšikovnejšieho či najlepšie oblečeného psíka možno budú bodovať práve oni. A ak aj nie, nájdu si možno nového pána. Takže ak túžite po novom „členovi rodiny“ a cesta do kasární je nad vaše sily, možno ho nájdete práve tam.
ANDREA ENGELOVÁ