Keď sa hovorí o Skalici týchto dní, na prvom mieste sa spomína cestovný ruch (otvorenie Prístavu Skalica), respektíve čulý stavebný ruch (finišovanie najväčšieho projektu v histórii mesta - Mestský cestovný ruch). Taktiež pokračuje výstavba bytových domov, buduje sa Tesco, Max a Nay, rozširuje sa priemyselná zóna, rekonštruujú sa cesty...
Pri všetkých týchto aktivitách by sa možno mohlo nezainteresovanému zdať, že sa nikde nespomína a nebodaj opomína životné prostredie, zeleň. Tak však tomu nie je. Mesto má v tejto oblasti jasne stanovenú stratégiu. Intenzívne sa spracováva generel zelene, už niekoľko rokov s mestom spolupracujú odborníci v oblasti krajinnej architektúry a rozvoja zelene. V čase, keď finišuje rekonštrukcia námestia, ktoré použitím kameňa získava historizujúci nádych, tu pribudla aj zeleň vysokej úrovne s automatickým závlahovým systémom. Nahradila tak dovtedajšiu „sivú“ zeleň.
Podobne získala novú zelenú tvár Potočná ulica, ktorá sa stala ideálnym miestom pre prechádzky mamičiek s kočiarmi, posedenie na lavičkách pre seniorov či návštevníkov mesta. Zazeleňal sa i kopec, na ktorom je Rotunda sv. Juraja a nesporne sa zatraktívnilo toto prostredie pre domácich i turistov. Okrem toho sa so zeleňou a v rámci toho aj s výsadbou stromov intenzívne pracuje na ďalších miestach Skalice.
Pred časom sa v jednom magazíne objavili výsledky monitoringu slovenských miest v súvislosti s ich starostlivosťou o rozvoje zelene, o využívanie obnoviteľných zdrojov energie, o separáciu odpadov. Medzi 69 hodnotenými mestami sa Skalica dostala na prvé miesto v porovnaní štyroch ukazovateľov: doby začatia separovania odpadov, výmery mestskej zelene, nákladov na údržbu mestskej zelene a nákladov na upratovanie a čistotu mesta. V prvých dvoch ukazovateľoch bola Skalica na popredných priečkach, trochu zaostávala v nákladoch na údržbu zelene. V konečnom rezultáte však predstihla (v ďalšom poradí) Malacky, Banskú Bystricu, Prešov, Košice, Banskú Štiavnicu, Tvrdošín, Topoľčany, Žilinu, Turčianske Teplice, Žiar nad Hronom, Bratislavu...
V meste Skalica sa nachádza celkom jedenásť blokov zelene, čo predstavuje dostatočnú plochu. Pokrytie vysokou zeleňou je nad 30%. V meste je spolu odhadnutých 14 390 stromov, spoločenská hodnota stromov je odhadovaná na 216 mil. Sk. Zdravotný stav stromov je nadpriemerne dobrý, podobne i vitalita. Na jedného obyvateľa pripadá cca 35 m2 plôch zelene, pomer stromov a obyvateľov je cca 1:1.
V oblasti separovania odpadov je Skalica jednoznačným slovenským lídrom. Bolo zavedené už v roku 1992 a neustále napreduje v zavádzaní nových technológií. Naposledy pred niekoľkými mesiacmi bola v hodnote 21 mil. Sk zrekonštruovaná triediaca linka.
Zeleň. Keď o Skalici hovoríme ako o meste pamiatok, o meste hudby, pokojne ho môžeme označiť aj mestom zelene. Pri rozsiahlej rekonštrukcii Potočnej ulice či námestia napriek niekoľkým kuvičím hlasom odtiaľ zelené plochy nezmizli. Naopak. Boli kultivované a skultúrnené. Ak si spomenieme na časy spred niekoľkých rokov, námestie, okolie rotundy, františkánska záhrada, priľahlé uličky a predovšetkým Potočná ulica boli napríklad počas víkendov ľudoprázdne. Nebolo si kam sadnúť, infraštruktúra bola slabšia. Dnes sú tieto priestory plné ľudí cez deň a veruže aj večer. Príjemné prostredie so sviežou zeleňou, dostatok lavičiek, stoly na položenie nápoja, upravené chodník... To všetko vytvára mimoriadne priaznivé podmienky na oddych a relax.
V Skalici ide ruka v ruke prudký rozvoj ekonomiky, výstavby, cestovného ruchu so serióznym prístupom k životnému prostrediu. Potvrdzujú to aj slová primátora Ing. Stanislava Chovanca: „V rámci rozvoja nášho mesta sa pozeráme aj v otázkach separovania odpadov či rozvoja zelene v horizonte niekoľkých desaťročí. Naše plánovanie je podriadené zabezpečeniu čo najvyššej kvality a úrovne života v súvislosti s mottom Skalica, viac ako mesto.“ - em-
