Pedagóg, športovec, najmä hádzanár, šachista, funkcionár v rôznych smeroch, poslanec nepretržite od roku 1985, zberateľ, predseda Klubu filatelistov v Malackách, zakladateľ rôznych malackých športových podujatí, Malackého hlasu, dokonca spoluzakladateľ Klubu zberateľov kuriozít v Prahe. Jeden z najstarších aktívnych rozhodcov v hádzanej na Slovensku, ktorý 6. apríla odpískal svoj jubilejný 3700. zápas. Už ste ho medzi riadkami odhalili? Nemôže to byť nikto iný, ako Anton Pašteka (58), človek, ktorý má aktivít na tri životy.
3700 - tý úvodný hvizd
Anton Pašteka spolu s ďalším rozhodcom z Malaciek Ľudovítom Oslejom sa počas veľkonočných sviatkov už po desiaty z doterajších šestnástich ročníkov zúčastnili medzinárodného hádzanárskeho turnaja mládeže Prague handball cup (6. - 9. apríla). Výnimočné je nielen to, že obaja páni po päťdesiatke rozhodujú medzinárodné zápasy za hranicami Slovenska, ale hlavne skutočnosť, že A. Pašteka tu odpískal svoj 3700 - tý zápas. Na samotnom turnaji štartovalo vyše 400 družstiev, hralo sa v 27 halách, účastníci boli ubytovaní v 33 hoteloch a deviatich školách. Počet zápasov, ktoré má malacký rekordman na konte, však prekonáva všetky štatistiky. „Spolu s Ľuďom, ktorý ma mimochodom ako žiaka trénoval, som rozhodoval v športovej hale Děkanka. Hrali tu družstvá mladších dorasteniek, starších žiakov a starších žiačok. Ten pamätný zápas odohrali starší žiaci z Nordsjalland Handball a HK Královo Pole. A skončil víťazstvom českého družstva,“ spomína A. Pašteka.
Pred 38 rokmi
Ako žiak a dorastenec hrával za Strojár Malacky. Počas vysokoškolského štúdia chcel hrať za B - družstvo Trnavy, no miesto sa preňho nenašlo. „Tak mi vtedajší funkcionár hádzanej Anton Putek ponúkol rozhodovanie. Písal sa rok 1969. Vtedy rozhodoval stretnutia len jeden rozhodca, dnes sú dvaja. Bol to zápas dorasteniek medzi Interom Bratislava a Svätým Jurom na zimnej súťaži v Pezinku,“ spomína. V priebehu kariéry sa viackrát učil nové pravidlá hádzanej. Rozhodoval druhú najvyššiu súťaž, Slovenskú národnú ligu dospelých. V Černošiciach pri Prahe odpískal svoj prvý medzinárodný zápas. Po absolvovaní seminárov v Modre, Košiciach, Bratislave sa v priebehu niekoľkých rokov stal rozhodcom s najvyššou kvalifikáciou - licenciou A.
„V súčasnosti som aj napriek veku (na Slovensku sa dá bez každoročných previerok rozhodovať len do päťdesiatky, pozn. aut.) stále aktívny. Rozhodujem 2. ligu dospelých a dorasteneckú ligu. Každoročne však musím absolvovať previerky nielen z pravidiel, ale aj z fyzickej kondičky. Cooperov beh na 12 minút dokážem absolvovať v limite ako štyridsiatnik,“ teší sa.
Prežil aj inzultáciu
Nositeľ bronzovej a striebornej plakety Slovenského zväzu hádzanej nielen za činnosť rozhodcu, ale aj za dlhodobú aktivitu v rozvoji hádzanej na Slovensku už zažil počas kariéry všeličo. „Raz som dokonca prežil inzultáciu. Pískal som vtedy v Budmericiach. Domáci prehrávali, keď som vylúčil jedného z ich tímu. Ten to psychicky nezvládol. Vyštartoval s úmyslom zaútočiť a ostatní hráči zase naháňali neho, aby mi vážne neublížil. Aj vďaka mojej diplomacii padla iba jedna facka. Domáci napokon prehrali, ale boli radi, že som ich hráčovi nevzal legitimáciu, a to len preto, aby som sa dostal na poobedňajšie futbalové stretnutie Československo – Brazília v Bratislave,“ spomína. Jeden rok dokonca robil delegáta v najvyšších súťažiach na Slovensku, teda kontroloval samotných rozhodcov. „Nenapĺňalo ma to, radšej som sa vrátil k aktívnemu rozhodovaniu,“ hovorí.
Stíha všetko
„Nie je to jednoduché, ale stíham. Už keď som sa ženil, budúca manželka musela rátať s tým, že som takmer každý víkend preč. Zo začiatku chodila na zápasy so mnou, no keď počula, ako rozhodcov „titulujú“, radšej prestala. Víkendy teda trávim väčšinou na hádzanárskych ihriskách. Roky pískam mládežnícke súťaže, no nielen to,“ sumarizuje aktivity učiteľ. Pred niekoľkými rokmi zakladal s A. Putkom Športové hry malackej mládeže. Medzi organizátormi sa mihne na všetkých celomestských bežeckých podujatiach, šachových turnajoch aj v rámci okresu. Moderuje futbalové zápasy, hádzanárske podujatia, boje v boxerskom ringu, moderoval aj obidve spomienkové akcie na slávneho Aliho Reisenauera. Je toho neúrekom.
A váži si každé jedno priateľstvo, ktoré mu jeho činný život priniesol. A čo prezradil o svojich najnovších radostiach a starostiach?
„V máji vydávam dcérku Zuzku a najnovšie sa teším z niekoľkomesačnej vnučky Danielky, sestričky šesťročného Miška,“ pochválil sa dvojnásobný dedko.
LUCIA VIDANOVÁ
prevzaté z dvojtýždenníka
Malackýhlas
