V našom regióne je mnoho zaujímavostí, o ktorých vieme, navštevujeme ich a možno sme si k nim časom vytvorili osobitý vzťah. Takouto zaujímavosťou je určite aj Plavecký hrad so svojim okolím. Poskytujú príjemné miesto, kam sa môže rodina vybrať cez víkend na výlet.
Plavecký hrad sa týči nad obcou Plavecké Podhradie, ktorá vznikla ako osada pod ním. Jej história a udalosti sú úzko zviazané s hradom a jeho vlastníkmi. Prvá písomná zmienka o obci pochádza z 10. februára 1274, od zakladateľa hradu, syna bratislavského richtára Knuta, župana Detricha. Ďalšími osadníkmi hradu boli údajne Plavci, kmeň Kumánov, ktorí utekali pred Tatármi z juhoruských stepí. Podľa historických prameňov Plavecký hrad vznikol v tomto čase. Keďže bol postavený v čase vlády Bela IV., v rokoch 1235 – 1270, Kumáni buď obývali len územie, na ktorom neskôr vyrástol hrad, alebo sa tu objavili aj v ďalšom období, už po výstavbe.
Ďalšími vlastníkmi hradu boli Matúš Čák Trenčiansky, Stibor zo Stiboríc, Grófi zo Sv. Jura a Pezinka z rodu Hunt-Poznanovcov, bohatí bankári z Augsburgu Fuggerovci, Peter Bakič, kráľ Ferdinand II. a napokon Pálfiovci. Tí pripojili panstvo Plaveckého hradu ku svojím rozsiahlym, najmä lesným komplexom.
Hrad bol pod správou tohto rodu až do konca prvej svetovej vojny 1918, v poslednom období už však ležal v ruinách. Dostal sa totiž do bojových línií počas stavovských povstaní na konci 17. a začiatkom 18. storočia. Pálfiovci ho neopravovali, a tak ostal napospas živlom a času. Keď bol hrad v roku 1706 zničený, už ho nikto nerekonštruoval. Využiteľné časti stavby, napr. pokrývku striech či stupne schodov, poodnášali miestni obyvatelia a využili pri stavbe svojich domov. Hrad sa od doby svojho najväčšieho rozmachu veľmi zmenil, jeho časti sú však v murive stále čiastočne zachované.
Projekt Odklínanie hradov
Na západnom Slovensku je veľa ľudí ľahostajných k problematike hradných zrúcanín. Niektorí si ale ich hodnotu uvedomujú a snažia sa urobiť pre ne všetko, čo je v ich silách. Zoskupením týchto ľudí vznikol pod záštitou Slovenského skautingu projekt Odklínanie hradov. Jeho členovia sa starajú o trinásť hradov západného Slovenska. Mladí ľudia, sústredení v organizácii, sa so svojimi vedúcimi vyberajú na hrad, kde vykonávajú udržiavacie a čistiace práce. Predbežne čistia objekt od odpadu zanechaného návštevníkmi. Likvidujú nelegálne ohniská, zbierajú a triedia popadaný stavebný materiál z okolia a interiéru zrúcanín. Na začatie čiastočnej rekonštrukcie je kritériom aj dostatok finančných prostriedkov. Preto sa v krátkom časovom horizonte neplánuje.
Z kaštieľa spravili archív
Kaštieľ postavili Pálffiovci v roku 1732 ako renesančné letné a poľovnícke sídlo. V roku 1918 prešiel pod vojenskú správu. Stará kaplnka bola nedávno rekonštruovaná a moderne vybavená. V súčasnosti je uzatvorený, ľudia sa sem dostanú len počas občasnej bohoslužby v kaplnke. Keď kaštieľ pripadol vojenskej správe, vystavali sa v obci ďalšie objekty slúžiace ako kasárne. V obci v medzivojnovom období prebiehali vojenské cvičenia, a to najmä delostrelecké. Počas existencie Slovenského štátu tu boli dokonca cvičené nemecké jednotky Africa Corps. V súčasnosti sa z kasární stal ústav pre telesne a duševne postihnutých, v kaštieli sídli archív Ministerstva vnútra SR.
Návštevníkov láka
aj Pohanská
Vzácnosť tejto lokality objavili jaskyniari z Plaveckého Podhradia. Pod dôkladnej expertíze archeológmi Slovenského národného múzea v rokoch 1968 - 1971 boli získané rozsiahle poznatky o osídlení ľuďmi popolnicových polí. Miesto je oprávnene označované ako keltské oppidum. Podľa výskumov tu bola „prvá remeselno-sochárska dielňa svojho druhu v Európe“. Vedci však prebádali len nepatrnú časť bývalého hradiska.
Plavecký hrad je jedna z mnohých zaujímavostí, ktoré sa nachádzajú v našom okolí. Táto historická pamiatka je v ohrození, pretože sa hradu venuje len nepatrná pozornosť. Preto by verejnosť mala viac podporiť projekty podobné Odklínaniu hadov. Problémom, ktoré objekt má, by sa ale mali venovať aj odborníci. Bez ich pomoci totiž nič nezmôžu ani „bežní“ ľudia ochotní aktívne pomôcť. JURAJ KORDÍK
FOTO: - gak-
