Kúpeľná obec žije budúcnosťou

Bez kúpeľov by to
nebolo ono
Smrdáky sa dostali do povedomia verejnosti ako kúpeľná obec a sú známe nielen na Slovensku, ale aj v zahraničí. Počet návštevníkov ročne prevýši niekoľkonásobne počet domácich (veď necelých 700 obyvateľov naozaj nie je vysoké číslo), tí si však už dávno stihli zvyknúť na „cudzincov“. Vlastne ich viac – menej prijímajú za svojich. Vedia, za čo môžu kúpeľom ďakovať. Vďaka nim sú v obci pracovné príležitosti, o akých sa v iných obciach môže len snívať. Je tu teda pomerne nízka nezamestnanosť a to je v dnešných časoch priamo požehnanie. Okrem toho majú obyvatelia Smrdák prístup do kúpeľného parku s vzácnymi drevinami a umeleckými artefaktami, každoročne sa môžu zúčastňovať na Kultúrnom lete, po celý rok sa tu obyvatelia môžu zúčastňovať na rôznych vystúpeniach umelcov, vernisážach a pod. V kúpeľnom kine sa premietajú filmy, k dispozícii je knižnica, kaderníctvo, kozmetika, pedikúra – aj to môžu občania využívať rovnako ako pacienti.

Stále je čo zlepšovať

O tom, že Smrdáky potrebujú neustále zdokonaľovanie, vie starostka Emília Pavlíková svoje. Ani jej nenapadne, aby takzvane „zaspala na vavrínoch“. Hoci obec je už dávno odkanalizovaná a má zavedený vodovod, zatiaľ tu chýba plyn. V súčasnosti sa vyhotovujú projekty plynofikácie obce, termín realizácie je asi rok 2009. Po ukončení prác by mala prísť na rad rekonštrukcia chodníkov a ciest v obci. Starostka sa chce zamerať na maximálne využitie dotácií z fondov Európskej únie.
Námestíčko so súsoším sv. Rozálie, sv. Floriána a sv. Vendelína by sa malo stať peknou pešou zónou. Tomu, kto sa po ňom prejde, je jasné, prečo. Miesto priamo láka na dobrú prechádzku vedúcu ku kúpeľnému parku, odskakovať pred autami však nie je to pravé.
Ďalšou z „noviniek“ by mala byť rekonštrukcia starej budovy Obecného úradu. Malo by tu pribudnúť šesť izieb penziónového typu určených na ubytovanie príležitostných hostí, o akých v kúpeľnej sezóne nebýva núdza, v budove by tiež mala pribudnúť informačná kancelária, kaviareň poskytujúca stravovanie pre hostí penziónu, ale aj s prístupom na internet, uvažuje sa tiež o vinotéke, predajni darčekov, kvetov, kaderníctve...

Bývanie, škola, cestovanie...

Návštevník Smrdákov si rýchlo všimne, že obyvatelia obce nebývajú len v rodinných domoch, ale na kopci vyrástlo aj pekné moderné minisídlisko. Nedávno tu pribudlo 23 nájomných bytov, pretože o bývanie v Smrdákoch je stály, dá sa povedať vzrastajúci záujem. Pripravuje sa výkup pozemkov pre individuálnu bytovú výstavbu a ak sa podarí získať dotáciu, pribudnú aj ďalšie nájomné byty.
Starostka Emília Pavlíková má veľký záujem okrem výstavby nových domov v obci udržať aj školu. Materskú aj základnú školu (1. až 4. ročník) tu zatiaľ majú, v materskej škole je umiestnených 17 detí, v základnej 26. „Na deťoch by sa napáchala veľká škoda, keby sa škola zrušila a museli by ich niekam voziť,“ hovorí starostka. „Vzťah k obci si môžu vypestovať len vtedy, keď v nej trávia detstvo, ak by mali odchádzať na celý deň do mesta či do susedných obcí a vracať sa až večer, napokon by napoznali ani susedov... Ak z dediny odíde školy, krčmy ju neudržia.“
Problémom obce (a nielen tejto) je doprava. Stále obmedzenia kvôli rentabilnosti spojov dospeli už tam, že obyvatelia obce sa nemajú ako dostať domov z popoludňajších zmien a kúpeľní hostia prichádzajúci neskoršími vlakmi si nezriedkakedy musia objednávať taxíky zo Senice, aby sa do kúpeľov dopravili. Ak uvážime, že posledný spoj do Smrdák ide o 18.10 (aj to len v pracovných dňoch), je to čo povedať. Ešte šťastie, že prevažná väčšina práceschopného obyvateľstva má zamestnanie doma alebo v najbližšom okolí.
Potešiteľné však je, že spoločensko – kultúrny život v obci funguje. Aktívny je Červený kríž, zahanbiť sa nenechajú poľovníci, vinohradnícky spolok ani požiarnici. Telovýchovná jednota si pripravuje jesennú stratégiu a jej členovia pevne veria, že zápasy dopadnú lepšie ako v minulosti.
Viesť obec nie je celkom určite ľahké. Starostka, ktorá už piate funkčné obdobie vie, čo všetko jej úrad prináša, má pred sebou reálne ciele, a nie vzdušné zámky. ANDREA ENGELOVÁ