Senica – Zdá sa, že poľnohospodárom v ostatnom čase počasie nežičí. Vlaňajšie záplavy vystriedala nadmerne teplá zima a po nej príliš suchá jar. Skorý nástup vyšších teplôt s minimom zrážok sa nevyhnutne podpísali na stave poľnohospodárskych kultúr.
O tom, aké následky zrejme prinesú vrtochy počasia, sme sa porozprávali s riaditeľom Regionálnej potravinárskej a poľnohospodárskej komory v Senici Michalom Blaškom.
„Sucho nám narobilo nepríjemnosti, to treba priznať. Nevieme, nakoľko percent sú poškodené porasty, ale neskoršie odnože ozimín sú pozasychané. Keby poriadne napršalo, možno by sa niečo podarilo zachrániť, ale muselo by to byť čo najskôr. Meteorológovia síce hlásia zrážky, ale koľko naprší tu u nás, netušíme. Jarný jačmeň vzišiel, ale trpí tiež suchom. Steblá sú slabé, zažltnuté. Je pravda, že každá odroda má svoje špecifické vlastnosti, ale sucho je zlé pre všetky.“
Aký rok teda môžeme očakávať?
„Oproti predchádzajúcim rokom je to oveľa horšie. Odborníci ho porovnávajú s rokom 1947. Okrem toho teplá zima spôsobila premnoženie škodcov, najmä hlodavcov. Teplé a suché súčasné počasie zase spôsobuje pribúdanie hubovitých ochorení, v teplom vetre sa darí ich prenosom. Netrúfam si odhadnúť, aká úroda nás očakáva, ale príliš veľkým optimistom v tomto smere radšej nie som.“
V mnohých regiónoch sa v suchom období využívajú závlahové systémy. Ako je na tom Senicko?
„Je pravda, že v ostatnom období sa veľa hovorí o využívaní závlah. Pri takomto vývoji počasia by sa nám určite zišli, problém je vo financiách. Bez dotácií už poľnohospodárske družstvá tieto systémy nevybudujú. V minulosti boli závlahy v povodí rieky Moravy – v Kopčanoch, Strážach a pod., v súčasnosti ale podľa mojich informácií nie sú funkčné a v regióne zatiaľ nikto nezavlažuje. Po zmene politických pomerov a útlme poľnohospodárstva všeobecne sa mnohé systémy zničili, neboli udržiavané. K ich zlému stavu prispela aj vysoká cena vody a teda nerentabilnosť ich využívania. Keby sa podmienky zmenili, pomohlo by to.“ -en-
