Asi niet na Záhorí obce či mesta, kde by sa každý rok nestretli bývalí spolužiaci z miestnych základných škôl na pravidelných stretnutiach, pri príležitosti výročia ukončenia povinnej školskej dochádzky alebo pri životnom jubileu týchto bývalých žiakov. V sobotu 21. apríla na Obecnom Úrade v Moravskom Svätom Jáne slávnostne privítal starosta obce Vladimír Škrabák bývalých žiakov miestnej ZDŠ pochádzajúcich z obcí Moravský Sv. Ján a Sekule, ktorí ukončili svoju povinnú školskú dochádzku v ročníku 1970/71.
V takýto deň je pre päťdesiat a viac ročných vzácnou príležitosťou aspoň v duchu si premietnuť prežité chvíle a zalistovať vo vlastnej knihe života, na ktorej stránkach nájde každý to, čo už má za sebou, čo už prežil. Povedané slovom básnika: „Ako ten čas rýchlo letí. Všedných dní viac, občas sviatky a zrazu len ľútosť, keď sa sem tam obzrieš späť.
Aby sa niektorým ľahšie orientovalo v klasickej záhoráčtine z dôvodu ich dlhodobej absencie mimo rodné obce, tak o to sa postaral miestny ženský spevokol z obecnej jednoty dôchodcov. Zanôtili niekoľko piesní v najrýdzejšom záhoráckom dialekte. Hlavne na dámach, ktorým by sme nemali pripomínať ich vek, bolo vidno, že ich takýto spôsob privítania na OÚ riadne rozcítil. A veru sa nehanbili za nejakú tú slzičku v oku.
Niektorí z prítomných jubilantov sa nevideli už celé desaťročia, a tak sa netreba čudovať ich vlhkým pohľadom, keď vlastne nanovo spoznávali poniektorých svojich bývalých spolužiakov. Po dlhých rokoch sa znova ocitli v prítomnosti tých, ktorí ich učili. Pedagógov na stretnutí zastupovali Ján Šafránek a Elena Šimková.
Nasledoval slávnostný zápis do pamätnej knihy obce, neskôr všetci svorne prešli na miestny cintorín, kde si uctili pamiatku už nežijúcich učiteľov. A práve nim patrila i prvá spomienka a minúta ticha pred tým klasickým „živijó, živijó, živijó...“.
„Dnes znova začíname novú životnú etapu. O päťdesiat rokov budeme všetci spolu analyzovať prežité. Takže veselo do ďalšej päťdesiatky!“ povedali si oslávenci.
Text a foto:
MARIANHOLENKA
