Detské sny sa zmenili na realitu

Rojčenie patrí k detstvu rovnako ako rozbité kolená a nádchy. Ktoré dieťa by si občas nezasnívalo o svojej budúcnosti? Budem pilotom, kozmonautom, učiteľkou... znie tak často, že rodičia len zhovievavo krčia plecami a myslia si svoje. A predsa sa nájdu takí, ktorí svoje prvotné očarenie dokázali premeniť na celoživotnú profesiu a jasný cieľ do budúcnosti. Jedným z nich je Ing. Dušan Praženka z Podbranča. Dvojnásobný inžinier – strojár a elektrotechnik sa v tomto roku dožíva už 77 rokov, jeho plánom a nadšeniu však roky nestoja v ceste.

Rozhodla mláťačka vo vagóne
Ing. Praženka sa narodil v kopaničiarskej obci Podbranč v roku 1930, v čase, kedy aj na Slovensko začala vo väčšej miere prenikať poľnohospodárska mechanizácia. Ručnú prácu pri obrábaní pôdy a mlátení obilia pomaly preberali stroje – pre maloroľníkov dovtedy nevídaná novinka. Päťročný chlapec Dušan bol so svojím otcom na senickej železničnej stanici pri vykladaní krásne žlto natretej novej mláťačky. Ako sám vraví, v tej chvíli sa do tohto stroja zaľúbil na celý život – a nielen do toho. Zatúžil vo svojej budúcnosti opravovať alebo aj konštruovať takéto stroje.
Chlapec, ktorý sa mienil upísať kovu a súčiastkam, vyrastal v rodine dedinského kováča ako jediné dieťa. Rodina vlastnila poľnohospodársku pôdu, po kolektivizácii otec vstúpil do družstva. Jediný syn odišiel „na štúdiá“ do Bratislavy. Osemročné gymnázium, po ňom denné štúdium na strojníckej fakulte. Po promócii sa zamestnal v Slovenskej armatúrke Myjava, kde v oddelení konštrukčného vývoja nových armatúr pracoval plných 32 rokov s výnimkou vojenskej prezenčnej služby, ktorá v tom čase trvala 25 mesiacov. Všetok čas venoval vývoju alebo vylepšovaniu vnútorných súčastí vodovodných armatúr. Popri zamestnaní vyštudoval ďalšiu vysokú školu – elektrotechnickú fakultu. V SAM pracoval do roku 1992, kedy odišiel do zaslúženého dôchodku.
Ani s Ing. Praženkom sa život nemaznal. Nielenže musel ako nečlen komunistickej strany prežívať rôzne drobné nepríjemnosti, ale 15 rokov sa staral o nevládnu manželku postihnutú mozgovou príhodou. V 90-tych rokoch mu bola v reštitúcii vrátená poľnohospodárska pôda, na ktorej ešte v súčasnosti súkromne hospodári. Samozrejme, pre samotného človeka je to dosť ťažké, no s pomocou susedov disponujúcich potrebnou technikou sa to zatiaľ dá.

Staré stroje treba zachrániť
Ing. Praženka na svoju „lásku z detstva“ nezabudol ani v zrelom veku. V roku 1968 sa vrhol na zberateľstvo starých poľnohospodárskych strojov. Mláťačky, parné traktory... všeličo sa nachádzalo v rôznych kopaničiarskych usadlostiach. Niektorí hospodári končili s činnosťou, iní si chceli starú techniku obnoviť. Veľa unikátov dovezených v čase medzi 1. a 2. svetovou vojnou bolo v čase kolektivizácie zničených. Čo so starými, častokrát nefunkčnými mechanizmami? Zatúžil po ich záchrane, aby raz aj mladšia generácia videla, v akých podmienkach sa obrábala pôda v časoch jeho útlych rokov. Úsilie zhmotňoval aj 25-ročnou spoluprácou so Slovenským poľnohospodárskym múzeom v Nitre (v priestoroch výstaviska Agrokomplex).
Po roku 1989 ho veľmi trápila devastácia strojného historického bohatstva na Slovensku. Hoci v západných krajinách sa konajú už mnoho rokov stretnutia zberateľov rôznej techniky, u nás sa doslova rozbehol „výpredaj“ a priekupníci odviezli množstvo zaujímavých exemplárov (napr. Tzv. parné oračky anglickej výroby John Fowler, ktoré sa už u nás nezachovali). V obci Koválovec zase ukradli vzácny traktor americkej výroby McCormick na železných kolesách. Hoci si ho majiteľ vypátral v železiarňach, nepodarilo sa ho už zachrániť.
Ing. Praženka v snahe uchovať staré unikáty pre ďalšie pokolenia založil v Podbranči Združenie občanov Ochranár. Zbierka združenia už obsahuje približne 100 kusov, z ktorých polovica by mohla byť už v súčasnosti uložená v budove múzea. Kvôli tomu bola vybudovaná zatiaľ nemurovaná krytá stavba, kde sú staré stroje aspoň čiastočne chránené proti dažďu a tiež zabezpečené proti krádeži. Združenie získalo 100 tisíc Sk na projekt prestavby tejto budovy na murovanú a stavby ďalšej. Či sa však na realizáciu nájdu financie, zatiaľ nie je jasné. Ing. Praženka sa nevzdáva. Ako sám vraví, ľudia by mali vedieť o histórii vidieckeho poľnohospodárstva a preto aj predstavitelia štátnej správy a územnej samosprávy by mali venovať viac pozornosti tejto problematike. Jeho zbierku už začínajú navštevovať ľudia z okolia a ak by projekt vyšiel, výrazne by prispel k zatraktívneniu obce, čo by takisto privítala aj starostka Viera Končitá. AndreaEngelová