Jaká bolest – taká mast

Pri príležitosti Roka Jozefa Miloslava Hurbana pripravil divadelný spolok v Hlbokom, ktorý nesie meno tohto významného spisovateľa, redaktora, národovca a kňaza, pre svojich priaznivcov príjemné prekvapenie. Na motívy veselohry Emila Gollnera Aká bolesť – taká medicína nacvičili hru „Jaká bolest – taká mast“.
Už podľa názvu je jasné, že hra bola prepracovaná do našej peknej záhoráčtiny, na čom má najväčšiu zásluhu Vladimír Kovár, režisér tohoto predstavenia a zároveň i predstaviteľ hlavnej mužskej úlohy. A akože inak, premiéra v Hlbokom sa znovu vydarila. Boli to tri hodiny dobrej nálady, smiechu a pohody. Veď zasmiať sa na ľudskej márnomyseľnosti a hlúposti je vlastné každému. A tu to bolo ohromne podané: troškou nadsadene a s množstvom humoru. Veď skúste počúvať takýto dialóg: „...ná to si taká sprostá, alebo sa tak len robíš?“ A odpoveď: „Ná co bych sa robiua!“
Takéto a podobné rozhovory sa niesli celým predstavením. Všetci herci boli vynikajúci, ale nedá sa nespomenúť výborné výkony gazdinej Krisciny Mazúchovej v podaní Stanislavy Válkovej, klebetnicu Maru, ktorú presvedčivo stvárnila Danka Otépková. Ozaj od nej sme počuli výborný prípitok, keď ako dedinská dohadzovačka prišla do gazdovej kuchyne, kde nebolo nikoho, len na stole fľaška dobrej slivovice. Nuž tak si naliala a predniesla: „Uhni dušo, leják lecí“.
I Rudolf Švec si s chuťou zahral dedinského „dochtora“ a v lekárskej taške nosil predovšetkým bohaté výslužky od pacientov, ktoré potom s veľkou chuťou konzumoval so svojimi kamarátmi. Bolo by treba vymenovať všetkých účinkujúcich, pretože si to všetci rozhodne zaslúžia. Ale na to bude najlepšie, ak sa milovníci divadla a dobrej zábavy prídu pozrieť na ďalšiu reprízu, snáď nás Hlbočania ešte pozvú. My sa radi prídeme zabaviť, zasmiať a vypočuť si i pekné slovenské pesničky, ktoré v žiadnom divadelnom predstavení v Hlbokom nechýbajú.
OĽGAZLOCHOVÁ