Všetko to začalo vtedy, keď Ferdinadovi Bolebruchovi začali chýbať predkovia. Mama mu rozprávala o starčekoch a ujcoch. „Niektorých nazývala nanichúdek, pretože neboli súci na nič. Boli to rôzni starí páni s fajočkami, také mestské postavičky s vlastnými príbehmi,“ vysvetľuje rezbár a rodák z Gbelov. Títo páni sa stretávali a rozprávali o udalostiach, ktoré sa odohrali na Piave – bitky v Prvej svetovej vojne. „Ja som si na to po päťdesiatych rokoch zmyslel a vyrezal ich z dreva.“ Na prvú výstavu prišlo asi 2000 ľudí počas jedného dňa a v jednotlivých postavách spoznávali svojich príbuzných. „Upozorňoval som ich, že si nepamätám ako vyzerali naši gbelanskí rodáci, no všetci tvrdili a hovorili – toto je náš ujček, toto sused.“
Bolebruchovi sa tak podarilo preniesť vlastné spomienky do dreva. No okrem týchto postavičiek vyrába z dreva aj rôzne sochy. Stvárnil Záhorákov, ale aj betlehem v životnej veľkosti. V pláne má troch kráľov. Zvláštnou prácou bola socha zo stromu, ktorý pri víchrici v Olomouci zabil človeka. „Urobil som z kmeňa Božieho syna prosiaceho o odpustenie svojho otca. Tieto veci človeka oslovia, pri práci som mal veľmi zvláštny, neopísateľný pocit.“
Podľa neho v súčasnosti nastala renesancia ľudových prvkov na Slovensku. Sám má na svojej chate vystavenú pekelnú bránu s Luciferom, nebeskú bránu so svätým Petrom, Božie muky i zvonicu. V jeho záhrade nechýbajú rozprávkové bytosti. „Američania, ktorí sa sem prišli pozrieť, nechceli veriť tomu, že som vyrobil funkčné mlyny a kaskády.“ V súčasnosti pracuje na nových sochách pre obec Východná.
Ferdinand Bolebruch vystavoval svoje práce začiatkom apríla na vernisáži v Galérii Fontána v Piešťanoch pri príležitosti 30. výročia vzniku Skalického výtvarného klubu. Jeho členom je 17 rokov, venuje sa klasickej ľudovej tvorbe i reliéfom. Výstava prác Skalického výtvarného klubu potrvá do 22. apríla. - ras -, foto:autor
