Vlastimila Havlíčka výtvarné umenie priťahovalo už v detstve. Jeho nadanie sa formovalo pod vplyvom skúsených pedagógov v Malackách. Jedným z nich bol zakladateľ tamojšej umeleckej školy akademický maliar Milan Mravec. Ďalej tiež dosiaľ ešte veľmi plodná keramikárka Libuša Čtveráková či akademický maliar Ivan Dulanský.
Profesionálnu kariéru započal v známom meste keramiky - Modre. V prostredí veľkovýroby získal všetky dôležité zručnosti z náročnej tvorby dekoračnej keramiky. Neskôr sa osamostatnil a po odchode z Modry začal v roku 1980 tvoriť pre Ústredie ľudovo umeleckej výroby (ÚĽUV). Spolupráca prebieha dodnes, aj keď po prevrate sa mnohé zmenilo. Nové spoločenské zriadenie prinieslo okrem iného aj zánik okamžitých platieb za výrobky. Dnes spolupráca prebieha iným systémom, formou komisionálneho predaja.
Živiť sa na Slovensku čisto len umením nie je jednoduché. Na druhej strane je človek sám sebe pánom a do „šichty“ nastupuje kedy chce. Za až príliš časté „nadčasy“ sú v tomto prípade prémie nanajvýš asi len v podobe dobrého pocitu. Dojem finančnej neistoty je síce namieste, no pán Havlíček si vďaka svojmu nadaniu získal stabilný odbyt. Jeho výrobky sa dobre predávajú.
Pracovisko má
na prízemí domu
Dielňa pána Havlíčka si vyžiadala väčšiu časť prízemia rodinného domu. Lokalita v kľudnom dedinskom prostredí je pre umelca inšpiratívna. Pre tvorbu poskytuje vhodné podmienky. Vďaka podhorskej polohe obce má z dielne pekný výhľad na vŕšky Malých Karpát. Pri práci mu robia neodmysliteľnú spoločnosť dva ratlíky.
Špecializuje sa na klasickú umeleckú keramiku ako sú vázy, krčahy, misky, hrnčeky, no jeho záber je celkovo dosť široký. Vytvára napríklad aj rôzne suveníry, zvončeky, značná časť výrobkov je určená pre čajový obrad. Pri zdobení keramiky uňho dominujú prvky habánske a dechtické. Ako sme si všimli, najväčšiu časť výrobkov prichystaných na odpredaj tvorili tie s modrou glazúrou a bielymi bodkami. Na otázku, či sú také obľúbené, súhlasne prikývol.
Základom kvalitnej výroby je zvládnutie centrovania (točenia). Podľa pána Havlíčka je to aj najťažšie. Výsledky dokonalého zvládnutia tejto techniky sme mali možnosť sledovať na vlastné oči. Z kusu hliny sa asi behom dvoch minút stala krásna váza.
Vytvarovaná hmota sa nechá týždeň zatuhnúť, po preschnutí sa vypáli. Nasleduje glazovanie, prípadne zdobenie a potom výrobok opäť putuje do pece. Výrobky sa pália pri teplote 1050 stupňov, pec má preto aj patričnú spotrebu – 14 kW. Pán Havlíček s úsmevom podotkol, že pri pálení sa elektromer veru riadne rýchlo točí.
Pri previerke tvorba
obstála na výbornú
Odborná komisia pri ÚĽUV pravidelne posudzuje kvalitu výrobkov jednotlivých dodávateľov. Perneckému keramikárovi v roku 2001 udelili titul - Majster ľudovo umeleckej výroby. Chýr o kvalitnej umeleckej keramike sa rýchlo šíril. O rok neskôr rodina Havlíčkovcov privítala naozaj vzácnu návštevu. Široko ďaleko známu produkciu si prišiel prezrieť vtedajší prezident Rudolf Schuster. Už predtým sa stretli na výstave výtvarného umenia. Jedinečná tvorba sa prezidentovi zapáčila, javila sa mu tiež vhodná ako darček pre príležitostné obdarovávanie politických predstaviteľov.
Sen do budúcnosti
- dovolenka
Vlastimil Havlíček by si chcel spolu s manželkou a dcérami konečne dopriať aspoň krátku dovolenku. Kvôli zaneprázdnenosti si na ňu nenašli čas už poriadne dlho. V tomto roku sa teda chystajú na víkendový výlet do Talianska.
MAREK BRNA
