Futbalový matuzalém

František Tychler zo Skalice už nie je žiadny mladík. Pred takmer šiestimi rokmi oslávil svoje abrahámoviny. Hoci rôčky pribúdajú, s futbalovou loptou sa ani v tomto veku nedokáže rozlúčiť. Naháňať sa za ňou začal ako každý chlapec na vidieku. Vyhľadával so svojimi rovestníkmi každú menšiu či väčšiu plochu, len aby si zahral futbal. Ako žiak základnej školy v Skalici už začal organizovane hrávať za žiakov a cez dorastencov sa prepracoval i medzi dospelých. Patril k spoľahlivým hráčom a jeho vedľajším koníčkom bola i ľahká atletika. Pod vedením skúseného trénera Rudolfa Roučku získaval potrebnú kondíciu, najmä v šprinte a vytrvalosti. Ako študent priemyslovky v Piešťanoch obliekal futbalový dres kúpeľného mesta a keď sa v roku 1972 oženil a býval v Bratislave, zmenil futbalové pôsobisko a obliekal dres Rače. Bytová otázka ho prinútila opäť zmeniť pôsobisko. Uplatnenie našiel blízo domova, v obci Mokrý Háj, kde našiel uplatnenie v miestom roľníckom družstve. Keď dostal byt v Skalici, začal po dlhšom čase opäť hrávať za zeleno - bielych. Čoskoro sa však vrátil i s ďalšími piatimi veteránmi do Mokrého Hája, kde ako 38 - ročný patril k veľmi platnej posile. Nerád menil futbalový dres, keď však v okolí Skalice mal niektorý klub o jeho služby záujem, rád pomohol. Ako 50 - ročný chcel už definitívne s futbalom skončiť, no tréner Popudínských Močidlan Ivan Beneš ho zlanáril do svojho mužstva a aj v päťdesiatke patril k oporám. Ďalším päť rokov hrával futbal už iba rekreačne za starých pánov.
V minulom roku dostal od viceprimátora Holíča Mgr. Vladimíra Petroviča ponuku hrať za Mestský futbalový klub (MŠK) Holíč - účastníka III. triedy ObFZ Senica.
Nestárnuci František Tychler, hoci takmer 56 - ročný, to skúsil s mladými chlapcami. Pripadal si, ako by bol ich otcom, veď v spolu s ním hrajú v družstve aj dvaja dvadsaťroční chlapci.
„S mladšími spoluhráčmi sa mi hralo veľmi dobre, ako nováčikovia sme skončili na výbornom 5. mieste a v tejto prebiehajúcej sezóne by sme chceli postúpiť do vyššej súťaže“, zdôveril sa František Tychler, ktorý s najväčšou pravdepodobnosťou patrí na Záhorí k najstarším futbalovým legendám.
Neprekáža mu zahrať si futbal i viackrát za týždeň. Je v dobrej kondícii, pravidelne posilňuje, zdravie mu slúži a poslúchajú ho aj nohy, tak ako aj pred niekoľkými desaťročiami.
Medzi jeho aktivity však nepatrí len futbal. Jeho ďalšou láskou je hudba ako taká. Už vyše dvanásť rokov aktívne vystupuje v mestskom speváckom chrámovom zbore Cantamus domino. Tri volebné obdobia bol aj poslancom mesta Skalica.
Koľko zápasov odohral za 45 rokov registrovaného aktívneho futbalového života, to nevie odhadnúť, ani koľko gólov nastrieľal súperovým brankárom. Jedných i druhých však bolo veľa. Keď sa stiahol na post obrancu, góly už nedáva.
František Tychler si obuje kopačky i v práve začínajúcej jarnej časti sezóny. Ochotne poradí začínajúcim futbalistom, veď šport je zárukou zdravia a dobrej pohody. Zatiaľ neuvažuje, že by definitívne zavesil kopačky na klinec, hoci aj to raz príde...
DRAHOMÍRČERMÁK