Prvá doložená písomná zmienka o Skalici je z roku 1217 a tento dátum zatiaľ jednoznačne určuje dolnú hranicu tzv. historického obdobia mesta. Je jasné, že v chotári mesta sa našli archeologické artefakty, ktoré dosvedčujú jeho osídlenie a j zo skorších čias, ale pred spomínaným rokom 1217 sa doposiaľ žiadne pramene o Skalici nezmieňovali. Toto by sa ale mohlo zmeniť, pretože na základe predovšetkým dvoch výskumov františkánskych stavieb v rokoch 1983 a 1993 a následného bádania v archívoch a literatúre sa „oprášili“ názory historika a archivára Františka Víťazoslava Sasinka z 19. storočia, ktorý tvrdil, že: Terajší chrám farský ovšem padá na koniec XV. Stoletia, lež on neni ten prvotný chrám skalický; lebo už o. r. 1192 chrám najsv. Vykupiteľa v Skalici dával poplatky sv. Stolici: bol teda už pred r. 1192 chrám v Skalici...“ (F.V.Sasinek, Slovesnosť č. 22 z r. 1863).
Na základe tohto tvrdenia F. V. Sasinka a vlastných výskumov historička umenia Mgr. Valéria Horáková posúva túto problematiku ešte iným smerom keď vyslovuje názor, že v roku 1192 v Skalici stál kostol sv. Salvatora na mieste, kde dnes stojí františkánsky kostol sv. Márie Sedembolestnej.
„Pri prehliadke celého kláštorného komplexu sme zistili, že svätyňa kostola bola oddelená škárami od lode kostola. Pozreli sme sa na druhú stranu lode do podkrovia a tam sme zistili, že na obidvoch stranách víťazného oblúka boli určité zamurovky. Tu sme zistili dve okenné osi, ktoré mali kamenné rámovanie ostenia a čipkovú výzdobu. Vtedy sme si uvedomili, že táto situácia je nová, s ktorou sa nepočítalo. Predpokladali sme, že sa jedná o nejaké staršie riešenie, ktoré nastalo ešte pred preklenutím lode mladšou barokovou klenbou. V prameňoch sme našli zmienky o kostole sv. Salvatora v Skalici v roku 1192, ktorý sa však v ďalších historických, literárnych či archeologických záznamoch nespomínal. Predpokladali sme, že sa jedná o tento objekt. Pri úpravách lodi kostola v roku 1993 boli odtiahnuté bočné oltára a tam sa objavilo pokračovanie práve spomínaných otvorov z podkrovia, ktoré išli až takmer do úrovne podlahy. Predpokladáme teda, že novší objekt františkánskeho kostola bol k nami predpokladanému staršiemu pristavený. Na základe architektonických zistení sme sa v literatúre snažili zistiť, čo sa mohlo v tejto lokalite v tomto období diať. Našli sme zmienku o tom, že cirkevná obec v roku 1192 platila cirkevnú daň za kostol sv. Salvatora vo výške dvoch zlatých, to znamená, že kostol tu už nejakú dobu stál. Ako dlho - to sa nám zatiaľ zistiť nepodarilo.“
Podľa prieskumov objektu františkánskych stavieb a literatúry teda autorka predpokladá, že ak v roku 1192 bola vyberaná za kostol svätého Salvatora cirkevná daň. Je viac než zrejmé, že kostol musel byť postavený skôr. Kedy, o tom zatiaľ pramene mlčia, ale možno predpokladať, že s výstavbou sa muselo začať najneskôr v druhej polovici 12. storočia, ale je možné, že aj skôr. Ak by sa táto hypotéza potvrdila, posunula by sa spodná hranica histórie Skalice o niekoľko desaťročí, možno jedno storočie.
K tomu, aby sa tieto informácie mohli posúdiť ako definitívne historicky objektívne, sa v budúcnosti budú musieť nájsť hodnoverné dokumenty, ktoré by to potvrdili, prípadne i vyvrátili. Dúfajme, že sa to podarí. - em -
